Usilujem sa sledovať život okolo seba s otvorenými očami... a tiež s očami viery. A so srdcom. Azda to niekoho môže zaujať. Viac o mne na stanislavkosc.webnode.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Biblické zamyslenia, Sociálna náuka Cirkvi, Nezaradené, Netradičné športové komentáre
Zasa som sa včera večer, po príchode domov z prechádzky s manželkou (vrátane večere v pizzérii), cítil taký smradľavý, že z lásky k svojim deťom som sa musel okamžite vyzliecť, všetko oblečenie vyvesiť na balkón a utekať do sprchy. Už sa to nestane. Viac do podniku, kde zacítim zápach cigariet, nevkročím. Howgh. (U Winnetoua to znamenalo nielen, že som dohovoril, ale že je to uzatvorené a nič sa na tom nebude meniť.)
Príbeh mudrcov z Biblie, ktorí hľadali a našli Ježiša ako novonarodeného veľkého kráľa, ukazuje okrem iného na to, že niekedy v živote sa múdrosť dostane do konfliktu s rozumnosťou. Čo nám tým Biblia chce povedať?
Keď som si včera podvečer uložil na deku pod stromček svojho trojmesačného syna a v jeho obrovských očiach sa odrážali farebné svetlá, veľmi intenzívne som si uvedomil, že život je dar.
Tuším, že viacerí čitatelia môjho predošlého blogu o dcérinom milom predsavzatí nejesť počas adventu sladkosti jej kdesi v kútiku srdca držali palce, preto by som rád informoval, ako to dopadlo.
Som ženatý človek, veriaci kresťan katolík a pod vplyvom diskusií v ostatných dňoch o tom, čo sa komu „páči či nie na Cirkvi, som sa aj ja zamyslel, konkrétne o celibáte.
Mám dve dcéry. Jedna má 10 a druhá 7. Tá menšia je - jedným slovom - vetroplach. Ale vie vyraziť dych, keď niečo vezme naozaj vážne, napríklad predsavzatie.
Dostal som mailom odporúčanie na film The Nativity Story, ktorý sa má premietať aj o pár dní u nás. Vraj ho mám spropagovať medzi známymi. O pár hodín som dostal úpozornenie, či sme sa zamysleli, prečo odporúčame tento film...
Robiť deťom Mikuláša či Santa Clausa nie je až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať: oblečiem sa do červeného, nasadím si umelú bradu, prídem s veľkou pompou a rozdám darčeky. Chce to totiž ešte jeden úkon - prihovoriť sa deťom. Opýtať sa, ako sa mali za ten rok, či boli dobré a povedať im, kto som, čo som a prečo som vlastne prišiel.
Jedným z najkomentovanejších podobenstiev je zaiste to o márnotratnom synovi, či o milosrdnom otcovi (Lk 15,11-32). Je zrejmé, že Ježišovi na tomto podobenstve obzvlášť záležalo a rozpovedal ho s dôrazom na každú myšlienku. A toto podobenstvo muselo zanechať aj v samotných evanjelistoch veľmi hlboký dojem, keď ho zapísali priam do detailov.
