Nestalo sa mi to prvýkrát a už ma to štve. Chodím zavážať auto do jednej oblasti neďaleko miesta, kde pracujem (požičovňa áut) a dnes ma to už vytočilo.
Londýn je jedno z najdrahších miest na svete. Bez debaty. Je zrejmé, že tu teda žije veľa ľudí s materiálnym bohatstvom a s platinovými a neviem akými kreditkami miesto peňazí v peňaženke (tu ma napadá prirovnanie, že to je ako s blogom, niekto má pri článkoch karmu a niekto len číslo). Netuším ani sám ako sa to stalo, že ja bývam v oblasti, kde je týchto ľudí nespočetne veľa. Richmond. Keď sa tam prechádzate, tak máte pocit, že ste akýsi bohatší. Ľudia sú takí nejakí pekní, moderne oblečení, vysmiati (asi z drog alebo beznádeje).
Niečo podobné sa mi stalo pred dvoma týždňami, keď som bol na výlete v známom študentskom mestečku Cambridge. Bola nedeľa a študenti len tak posedávali popri takej riečke, čo tam majú a popíjali pivečká a doslova vegetili. To, že sa človek cítil múdrejší hneď ako stúpil do tohto mestečka nebudem spomínať, lebo múdrosť sa vytratila hneď po odchode. Tu bolo cítiť peniaze presne tak ako keď sa prechádzam po Richmonde. Ale ešte okrem toho tam bola aj história a nádherné budovy , anglický trávnik a modrá obloha. Bože, zase, aj tam. Aj tam sa to stalo!
To auto zavážam do oblasti, do ktorej keď vstúpite, cítite sa ako v inom svete. Ono vlastne ste. Už názov je prachatý (Harrods Village). Pustí vás tam vrátnik. Okolo vás sa zrazu objavia nádherné apartmány (o cene nebudem radšej rozprávať, lebo by to niekto nemusel rozdýchať) s veľkými terasami. Povedľa cesty sú kvetiny a kríky a stromy aké inde vonku, v Londýne, z autobusu len tak nevidíte. Po tom chodníku sa prechádzajú policajti, ktorí tam strážia poriadok (ako keby im tie kamery, čo tam majú nestačili) a všetko je tak čisté a krásne, že sa človek cíti nesvoj.
Toto všetko by ma zaujímalo, chcel by som to vidieť. Videl som. Chcem odísť, chcem sa nadýchnuť, dať si lacné pivo a vyvaliť sa na trávu, len tak (tam by som na ten krásny trávnik nemohol). Ale to nie je všetko. Už sa mi to stálo veľakrát a dnes znovu. Len čo vstúpim do tej ohradenej oblasti plnej sily, bubákov a krásy, objaví sa nadomnou modrá obloha a oskar svieti ako keby bol kamarát s nimi a nie so mnou! Neviem to pochopiť a neviem, čím to je, ale za tých n-krát čo som tam bol tam mali vždy pekné počasie. Vyšiel som vonku a mraky, vietor, chudoba.
Niekedy rozmýšľam, či by som tam dokázal žiť? Či by sa mi tam páčilo? Či by si ma vedeli kúpiť? Neviem. Ale tipujem, že budem vždy preferovať iné hodnoty, ako tie materiálne. Ono to totiž vypadá krásne, človek sa tam cíti inak. Nájdete tam všetko okrem duše a úprimnosti a to nie je pre mňa. Ja chcem poznať svojho suseda a občas si s nim dať pohár vína. Len tak debatovať o tom či sa "ku*va říká, či ne?!"
Ešte aj slnko im svieti viac!
Doslova a do písmena. Bohatým ľudom s palácmi miesto domov, s limuzínami miesto áut a s milenkami miesto manželiek akosi všetko vždy vychádza, prechádza a odpúšťa sa. To je ok. Ale ešte aj slnko im svieti akosi viac ako nám (teda vám, ja sa za boháča pokladám)!