Branko Štefanatný
Viedeň alebo Londýn? Žilina!
Rozhodol som sa po 5 rokoch v Londýne, že sa vrátim domov. Bol rok 2007.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Rozhodol som sa po 5 rokoch v Londýne, že sa vrátim domov. Bol rok 2007.
Niektoré veci sú jednoduchšie ako sa zdajú. Ale až v určitom momente, keď dozreje odpoveď, keď je všetko jasné. Často z čista jasna.
Tento týždeň prebieha v meste Ascot neďaleko Londýna britský kráľovský dostihový míting, Royal Ascot. Prvý krát sa uskutočnil v roku 1711 a ja som mal pocit, že som sa včera objavil naozaj v osemnástom storočí.
Človák väčšinou vidí klasické fotky z Anglicka, poväčša z Londýna. Je čas objaviť niečo iné. K videniu je tu toho určite veľa. Vybral som pár fotiek z toho, čo som videl cez víkend ja. Juhovýchodné pobrežie Anglicka, Kent, Isle of Thanet...
Skoro pred dvoma rokmi som napísal článok o tom, že sa mi páči viac americká angličtina, ako tá, ktorou sa rozpráva v Anglicku. V diskusii prevládal opačný názor. Dnes, múdrejší a krajší (iným slovom starší), kapitulujem a posielam americkú angličtinu tam kam patrí...
Vec : Žiadosť o preplatenie cestovných nákladov (alebo ako chcem počuť, že chybu urobila SAD Bratislava a.s. a nie ja!)
Keď som si zohnal stacionárny bicykel, napadli ma dve veci. Prvá bola, že napíšem článok sťaby túlavý bicykel, hodím fotku seba ako cvičím, teda bicyklujem a fotky obrázkov, na ktoré by som sa pozeral, v časopisoch. Raz by to bol výlet do Francúzska, inokedy Talianska, skočil by som pokojne aj do Južnej Ameriky alebo Japonska. Veď čožeby nie?
Veľmi jednoducho. Kúpite si cez internet lístky na autobus u spoločnosti Eurolines (zaplatíte ich SAD Bratislava a.s.) na trase Londýn-Bratislava a s úsmevom prídete v daný deň (ak máte šťastie, bude to deň pred vianocami) na stanicu Victoria Coach Station v Londýne, no a tam vás nepustia do autobusu. Tak isto s úsmevom. Auč!
Už si tam, ako to tam vyzerá?Fantasticky! Mám dobré miesto, začal zápas, teším sa, neotravuj!To je super, vôbec ťa nepočujem. Inak, aj my sme tu.Áno, je tu veľa ľudí, segra, zavolám ti po zápase.Peťo, aj my sme tu, v hľadisku!?
Dlhé červené časy...Už na to pomaly chystajú občanov a mne vždy pri pohľade na tento oznam roztiahne kútiky pier, predstavím si ako sa budú anglické deti učiť vždy pripravený! ;o)
Rozhodnuté. Majstrovstvá sveta vo futbale v Nemecku sa už blížia. Slovensko sa tam znovu neobjaví a tak nám, futbalovým fajnšmekrom (bývalým futbalistom, už iba teoretikom), neostáva nič iné, ako si nájsť iné mužstvo, s ktorým prežijeme tento šampionát. V dobrom i v zlom. Ja som sa už rozhodol.
Čo za blbosť? Do práce sa predsa neprechádza, do práce sa padá (odvodené od z práce sa vypadáva).
Niektorí ľudia cestujú radi tam, kde nikoho nepoznajú, kde spoznajú lepšie domorodcov a najlepšie domorodkyne. Kde nepočuť rodnú reč, necítiť rodnú závisť a jednoduchosť. Jednoducho si oddýchnuť od domova, stereotypu, vidieť nové. Iní, neradi opúšťajú ich korene, zvyky a pohodlie domáceho krbu. Nemienim súdiť, ktorá skupina robí lepšie. Pecivála aj tak asi nepresvedčím, aby vstal z pece a vybral sa na cestu!
Jedna z výhod blogovania je, že sa celkom ujali stretávky blogerov. Teda aspoň ja som sa ich celkom ujal. Jedna z výhod blogerov je, že väčšina z nich neberie život smrteľne vážne. Teda aspoň tí, čo som zatiaľ stretol osobne sa tak tvárili. Jedna z výhod blogera - chlapa je, že sa môže stretnúť s nádhernými ženami. Teda aspoň o týchto zo včera sa to určite povedať dá...
Tak trošku svojsky (nebrať príliš vážne!) delím ľudí na romantikov a neromantikov, ak sa im páči alebo nepáči film alebo nefilm *Moulin Rouge*. Je to svojský muzikálový film, ktorý buď neznášate alebo milujete. Mne sadol úplne vo všetkom. Hercami, piesňami, scenárom, dynamickým a kvalitne poskladaným hudobným a obrazovým chaosom, kulisami, atď. A tak som bol zvedavý, či ma aj reálny mlyn v Montmartri, svetoznámy kabaret v Paríži, chytí tak za srdce...
Ak si niečo nezapíšem, má to niečo smolu. Takže mám pri počítači plno žltých papierikov s poznámkami. Pri dverách na stene tiež a vlastne všade, kde sa pozriem. Čísla, dátumy, mená, obrázky, adresy, nezmyselné aj zmyselné vety, myšlienky, rodiace sa sny. Keď už som pri nich, mám také miesto, kde si ich ukladám. Hneď vedľa miesta, kde si ukladám kľúče. Lístky na Chelsea, ľúbostný list, letenky...alebo veci potrebné na ich realizáciu, veci, na ktoré sa pozriem a...zasnívam, zaspomínam, predstavím si. Vždy tam niečo je. Dnes je tam dvd. Moulin Rouge. Ale nie o tom som chcel. Dnes mám chuť cestovať...
No miláčkovia moji * idem písať o futbale, ale nebude to žiadna reportáž, žiadny opis gólov, nijaké veľké myšlienky. Len si tak zapisujem do denníčka, že už sa to blíži. Odchod. V podstate príchod. A vlastne sa len budem rozplývať nad ďalším dňom, ktorý volám Deň, pre ktorý sa oplatí žiť.
Jednému Angličanovi sme dali ochutnať domácu slivovicu a on nám (asi) od šťastia urobil striptíz. Iná Slovenka si dohadovala cez telefón kde pôjde na dovolenku a ja som si nezobral ani jedno telefónne číslo. Včerajšia párty.