Branko Štefanatný
Pssssssssst
Čítajte pomaličky a ticho. Tu sa spí...
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Pri pohľade na dievča, cupkajúce vianocami zrýchleným krokom z jedného obchodu do druhého, v novom obchodnom centre Max, mi po jazyku prebehla známa chuť ešte známejšej kombinácie. Medzitým prišla čašníčka z podniku, v ktorom som sedel. Nezaváhal som.
Dnes mám od rána pocit, že som sa zaľúbil. Do ženy s ktorou mám už skoro dva roky nádherný vzťah. Viem, bizarné. Ale príjemné cítiť to aj po čase...
Vstávam vyspatý a skôr ako otvorím oči, príjemne sa unavím. Pomaly presuniem telo svojho záujmu do kuchyne.
Si sladká ako becherovka. Si becherovka s ľadom. Aj preto sa mi s tebou často sníva...
V živote sa mení všetko a stále. Iba niektoré veci ostávajú bez zmeny. Politici hrabú moc, ženy zmýšľajú inak a starí ľudia žijú život, ako na jeho žačiatku. Ako deti.
Jeden krásny letný večer. Ja, ona a on. Slová roztápajúce našu náladu, nostalgia zapíjaná vínom, pohodová hudba dopĺňa takú istú atmosféru. V tom to povedal. Dym a všetko navôkol zastalo. Povedal dve slová, ktoré mi zvyčajne vraví ona. Tie dve.
Človek môže mať 100 partnerov, ak nemá opätovanú lásku, nemá nič. Z tohto pohľadu vyzerá, že mám všetko! (Celkom jednoduchý príklad ako si urobiť pekný deň. Pochválte sa, vychválte...kľudne aj sami;o)
a ja som netušil, že jej krátka odpoveď ma tak poteší. Micka iba s úsmevom sledovala moju radosť.
Nešiel som totiž do práce. Ani zajtra nejdem. Inokedy chodím aj v sobotu ráno. Zajtra, zajtra nie.
Každá mamička čo poznám priznala, že byť mamou je postupný proces, že znalosti prichádzajú postupne, že všetko to plynie v rýchlom pokluse a treba pritom poriadne dvíhať nohy. Žiadna mama, myslím dobrá mamina, nespadla len tak z neba. S láskou je to asi tak isto.
Opäť som bol na vianočnej dovolenke na Slovensku. Musím podotknúť, že asi najlepšej zatiaľ (toľko snehu, pohody a whisky som si už veru dlho nedoprial). Mám v hlave veľa postrehov zo Slovenska, na jazyku veľa zážitkov zo života ale mám chuť začať tým, čo ma teší najviac. Tým čo mám v srdci.
Milujem život. A niekedy, nie až tak často ako sa možno zdá, ma život miluje tiež. Asi to bude nejaká fyzikálna reakcia?
Rozmýšľam posledné dni, čo je na tebe také špeciálne, čo mi tak strašne imponuje, čím sa odlišuješ od iných?
Prvá : Zlatinko, nastupujem do vlaku, za chvíľku sa uvidíme, teším sa. x Druhá : Ahoj, dnes doobeda zomrel starký. ...aj taký je život. Zhasína a svieti...
Púšťam si Petra Hapku (Citová investice) - Dívám sě dívám a...píšem. Áno, o láske.