Branko Štefanatný
Hej Slovák, buď hrdý ako Francúz!
Mňa uráža, keď priberiem, hneď s tým niečo musím urobiť. Mám sa predsa rád.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Mňa uráža, keď priberiem, hneď s tým niečo musím urobiť. Mám sa predsa rád.
Po chaose minulý rok, máme zmenu v prijímačkách na stredné školy. Mám k nej pár otázok.
Prvej morskej vlne som odolal. Tá druhá už podlomila moje nohy a tie ostatné nechávam víťaziť, nech si ma ich silný prúd odveje kam len chce. Alebo by sa to dalo povedať inak, jednoduchšie. Dostal som chuť tu niečo ťuknúť, po dlhšej dobe. A preto píšem rýchlo, kým sa mi dá...
Sedím pri Temži, cucám Fostera, slnko mi opeká tvár. Stmieva sa, zozimuje, asi sa poberiem domov...
Keď sa mi to stalo prvý raz, nedbal som. Druhý, tretí a štvrtýkrát mi to začínalo byť divné. No a dnes, dnes o tom aspoň napíšem, nech sa mi uľaví...
Dnes som sa udomácnil. Definitívne. Po piatich mesiacoch od návratu zo zahraničia, sa cítim vnútorne dobre. Kto to zažil, vie. Myslím aj jedno, aj druhé. Návrat i vnútro.
Je zvláštne ak voľný vták po dlhom krúžení nad svetom sadne na konár. A ostane na ňom sedieť.
Mám prácu. Som už oficiálne čistokrvný rodák (rozumej, už som si aj ponadával na politikov, aj nervózne obehol na aute nejakých vlečúcich sa ľudí, ktorých som následne skoro vytlačil z vozovky...a podobne) a čuduj sa svete, vidím to tu pozitívne.
Ešte som si nevymyslel pointu článku, ale hádam sa dostaví. Minimálne ten koniec, pri troške šťastia.
Vítam sa medzi vami, Slováci a zároveň vítam všetkých prváčikov v školách. Tak ako tieto deti i mňa čaká tvrdá realita, ich v škole, mňa medzi vami, bývalými prvákmi.