Branko Štefanatný
Lucky man
Znovu sa mi to potvrdilo. Keď človek vydá pozitívnu energiu, vráti sa mu. Svadba dopadla super.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Znovu sa mi to potvrdilo. Keď človek vydá pozitívnu energiu, vráti sa mu. Svadba dopadla super.
Som rád, že som ešte tento rok stihol dve veci. Postaviť sa na bežky a napísať tento blog. Ani jedno nie je obzvlášť dôležité, ale teší. Vždy som rád, keď veci idú tak, ako majú. Práca, sťahovanie, veľké aj malé rozhodnutia, zdravie, rodina, láska, všetko dôležité sa koniec koncov odvíja od tých menej dôležitých vecí. Hlavné je, vymyslieť si ich správne, nech sa môže človek tešiť...
Po otcovi mám vysoký očný tlak a po mame medzierku medzi zubami. Aby som sa potešil ešte viac, vyfasoval som medzierky (skôr medzery!) vlastne medzi všetkými zubami, pre istotu.
Na rozdiel od nich, sú to krásne tvory. Fascinujú, ale zároveň vzbudzujú strach. Prispôsobili sa postupne podmienkam prostredia. Dokážu plávať na šírom mori, šplhať sa po vysokých stromoch, zahrabávať sa pod zem, či prežiť v horúčavách na púšti. Keď sa našponujú, môžu mať až 15 metrov.
V puberte som sa prekrikoval s Whiskym a z plného hrdla som mu kričal do jeho textu Som presne taký ako vy, znudený a utrápený, ale život je len jeden a na problémy preto je..m. Vtedy som bol punker. Dnes už nekričím a nikomu neskáčem do reči, už nie som anarchista. Stále však súhlasím, život je len jeden..
V živote sú veci, ktoré sú životné. Jedlo je jedno z nich. Najmä také, ktoré vás donúti rozprávať.
Mám dvoch spolubývajúcich. Micku a jedného kamaráta. Obaja sú z rodu nespavých. Aj po prebdenej noci, keď sa do postele dostanú ráno, vstanú o deviatej a nie je im rady. Buntošia. A tak to všetko ostáva na mne. A ja si dám rád. Najmä poobede.
To iba ja nikomu neverím? Ešte niekto chce obabrať systém? Ani vás to v práci nebaví a chcete žiť inak, pre začiatok aspoň bez tej práce?
V zime som ako medveď. Proste spím. Niekedy sa môže zdať, že mám otvorené oči (a určite aj ústa), ale je to iba zdanie. Ja spím. Veď čo môžem premeškať v zime? Potom príde jar a jarná únava. Nespím, ale som stále unavený. A teraz sa blíži leto. Taktika jasná.
Počúvam Arctic Monkeys veľmi veľmi hlasno. Verte mi, veľmi veľmi.
Poznáte to, kým človek niečo nájde, poriadne sa pri tom vystresuje. Teda aspoň ja určite.
Neviem o čo ide. Je to nejaká nová hra, či čo či ako a bol som do toho vtiahnutý menovite týmito, teda o nich viem - Jej bývalý, Peter Vrablica a Matúš Maciak. A ja som vraj dosť hravý, tak poďme na to.
Neviem teraz písať o inom. Nedá sa. Dnes som ráno otvoril oči, tak ako včera a deň predtým a predtým...terazky kukám na svet cez dve hnedé oči, nie moje. A keď spím, tie oči sledujú mňa. Je to taká hra. Príjemne hravá, vysnívano pomalá. Mnou doporučovaná.
Tak ma napadlo, že naši českí bratia mali možno s tým názvom problém. "Co na ledu?" Každopádne mám otázku pre všetkých. Aj vám sa v práčke večne strácajú ponožky? Človek vloží dve, vytiahne jednu. Ále to je jedno. Oddychovka. Včera som...
Čo najradšej nosím po dome? Tepláky. Už niekoľko rokov. Tie isté. Už deravé (=fajnovoprievzdušné), ošúchané (=supercool), s deravými vačkami (=pre rýchlu hru násťročných) . A padajú mi (--do pol rite). A sú zelené. A mám ich rád! *
Dnes je prvého decembra tohto roku (heh, to je začiatok, čo?). Vypínam.
Ľudia sú rôzni, poväčšine hovada. Článok poteší asi najmä tých, ktorých sa prvá veta dotkla.
Detský smiech je nádherný. Asi každé dieťa na svete je krásne. Vlastne každý jeden človek bol aspoň nejaký čas zlatý, milý a pekný.
Dnes som vstal, chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že som sám. Po včerajšom dlhom telefonáte som zaspával s tým, že si so mnou. Hmm. Dostatočné uvedomenie na dlhý, predepkovaný, zamračený deň...