Branko Štefanatný
Je to divné?
Tešiť sa z lasky?
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Nasťahovali sme sa do bytu a plán bol jasný, jednoduchý. Zmeníme čo sa dá, upravíme si všetko podľa svojich predstáv, založíme miesto, kde sa bude radosť vracať. Hlavne rýchlo, podľa vzorca "čo neurobíš hneď, na to sa potom vyserieš".
Niekedy si myslím, že na to máme talent. Všetci bez obmedzenia, všetci Slováci. Myslím, že to je asi jediné, čo máme spoločné naozaj všetci, ruku na srdce. Frflať, hundrať, dudrať, šomrať, to nám ide perfektne. Urobme s tým niečo...
Trošku zima, trošku teplo, nálada presne taká istá. A je stále máj. Slová naozaj chýbajú...
Začne to v detstve a pokračuje to celý život. Človek hľadá vzory, záchytné body, niekoho, kto ho posunie ďalej, potlačí, pomôže...kto je silný na to aby potiahol, múdry aby poradil, veľký ochranca.
V telke nové veci,prší - rastú hríby.Otázka k poldeci:Klamú všetci, či iba vy?Sodoma-gomora,minimálne tretia svetová!Názor váš i náš,zhnitý politický guláš...
Ťažko povedať, čo definuje predpona vše v názve článku. Pre každého určite niečo iné. U mňa v tomto prípade ľudskú dušu, respektíve to, čo človek cíti, keď bilancuje. Svoj deň, skutky, prácu, život, vzťah, zdravie, lži, vše...
Jedlo hotové, je upratané, vypraté, nákup spravený, hmmmmm, rozmýšľam čo treba ešte urobiť? Už si iba oholím nohy, namaľujem sa a môžem čakať na svoju polovičku. (Čo budem čakať? Napíšem niečo!)
Mám rád minúty, ktoré patria iba mne, alebo hodiny, ktoré sú iba naše. Obľubujem snívanie a spánok ako taký. Dobré jedlo je v živote opodstatnené a bez neho si to tu neviem predstaviť. A tiež bez frflania.Nemám rád minúty, ktoré idú pomaly. Nechcem sa pretvarovať, ale niekedy sa musím. Netúžim sa hrať na niečo, čo nie som a neznášam ľudí, ktorí zabudli na to, že sú iba ľuďmi. Bytostne to neznášam.
Hľadám človeka, čo predo mnou zaspí. Jediná podmienka, teda dve. Žena, čo škrípe zubami...
A život bez. Bývajú rôzne podoby. Sex, peniaze, pohoda, zdravie, práca...tak ako sa zem otáča, tak sa tieto súčasti života objavujú vo väčšom, alebo menšom množstve. Viac-menej do ozubeného kolečka. Dnes som si uvedomil, že mi 21. storočie prinieslo jednu dôležitú súčasť môjho života, spoločníka do každého počasia, frajerku čo vie všetko, kamaráta s modemom miesto gulí.
v Londýne, po prázdninách. Veď ako inak by sa dala nazvať dvojmesačná dovolenka? Toto mi utkvelo v pamäti.
Nikdy by ma teda nenapadlo, že ja budem dávať niekomu recept na jedlo. Ale budiš. Ono bude asi jasné, že prečo...(radšej jem ako varím). Germa a Svetielko, tu to je.
Vraj sme sa mali naobliekať. No ale môžem za to, že práve minulú sobotu v Londýne ako na potvoru nepršalo, dokonca svietilo slnko? Takže slnečné okuliare, krátke tričko, mikina, nejaké staré rifle a zvedavosť čo nás to čaká?
Sme úplné padavky. Frfleme, všetko nás bolí, ochkáme a jojkáme. To sme celí my.
Tento týždeň je zmätený. Najprv prišla známeho havária na motorke a smrť. Prinieslo mi to smútok. Potom ma zmohla choroba. Oslabila ako jarný vánok. Dnes, ako napriek, bývalý (on sa vždy odvoláva na internet) otvára diskusiu o radostiach a starostiach sexuálneho života. Myslel som si, že nemôžem...ale potom sa stalo toto.