Branko Štefanatný
Obklopený idiotmi
Slovensko sa posunie trvalým tlakom väčšiny na jedinú tému: zlepšovanie života.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Slovensko sa posunie trvalým tlakom väčšiny na jedinú tému: zlepšovanie života.
Rozhodol som sa po 5 rokoch v Londýne, že sa vrátim domov. Bol rok 2007.
Po chaose minulý rok, máme zmenu v prijímačkách na stredné školy. Mám k nej pár otázok.
Deje sa toho priveľa a superrýchlo. Ale ja už pokukujem po riadnych voľbách na Slovensku.
Znovu sa mi to potvrdilo. Keď človek vydá pozitívnu energiu, vráti sa mu. Svadba dopadla super.
Nasťahovali sme sa do bytu a plán bol jasný, jednoduchý. Zmeníme čo sa dá, upravíme si všetko podľa svojich predstáv, založíme miesto, kde sa bude radosť vracať. Hlavne rýchlo, podľa vzorca "čo neurobíš hneď, na to sa potom vyserieš".
Som rád, že som ešte tento rok stihol dve veci. Postaviť sa na bežky a napísať tento blog. Ani jedno nie je obzvlášť dôležité, ale teší. Vždy som rád, keď veci idú tak, ako majú. Práca, sťahovanie, veľké aj malé rozhodnutia, zdravie, rodina, láska, všetko dôležité sa koniec koncov odvíja od tých menej dôležitých vecí. Hlavné je, vymyslieť si ich správne, nech sa môže človek tešiť...
Prvej morskej vlne som odolal. Tá druhá už podlomila moje nohy a tie ostatné nechávam víťaziť, nech si ma ich silný prúd odveje kam len chce. Alebo by sa to dalo povedať inak, jednoduchšie. Dostal som chuť tu niečo ťuknúť, po dlhšej dobe. A preto píšem rýchlo, kým sa mi dá...
Sedím pri Temži, cucám Fostera, slnko mi opeká tvár. Stmieva sa, zozimuje, asi sa poberiem domov...
Po otcovi mám vysoký očný tlak a po mame medzierku medzi zubami. Aby som sa potešil ešte viac, vyfasoval som medzierky (skôr medzery!) vlastne medzi všetkými zubami, pre istotu.
Keď sa mi to stalo prvý raz, nedbal som. Druhý, tretí a štvrtýkrát mi to začínalo byť divné. No a dnes, dnes o tom aspoň napíšem, nech sa mi uľaví...
Dnes som sa udomácnil. Definitívne. Po piatich mesiacoch od návratu zo zahraničia, sa cítim vnútorne dobre. Kto to zažil, vie. Myslím aj jedno, aj druhé. Návrat i vnútro.
Je zvláštne ak voľný vták po dlhom krúžení nad svetom sadne na konár. A ostane na ňom sedieť.
Pri pohľade na dievča, cupkajúce vianocami zrýchleným krokom z jedného obchodu do druhého, v novom obchodnom centre Max, mi po jazyku prebehla známa chuť ešte známejšej kombinácie. Medzitým prišla čašníčka z podniku, v ktorom som sedel. Nezaváhal som.
Mám prácu. Som už oficiálne čistokrvný rodák (rozumej, už som si aj ponadával na politikov, aj nervózne obehol na aute nejakých vlečúcich sa ľudí, ktorých som následne skoro vytlačil z vozovky...a podobne) a čuduj sa svete, vidím to tu pozitívne.
Ešte som si nevymyslel pointu článku, ale hádam sa dostaví. Minimálne ten koniec, pri troške šťastia.