Slovenčina verzus angličtina.

Teraz už to samozrejme beriem s rezervou. Tak ako v mnohých prípadoch mi pobyt v zahraničí otvoril oči. Pomohol mi zahodiť predsudky. Vážiť si hodnoty . Nájsť sám seba.

Patrím k tým Slovákom, ktorí milujú našu malú krajinku a náš jazyk. Ale aj tak, keď som bol naposledy doma, tak zo mňa miesto ľúbozvučných slovíčiek často vyhrklo to slovko anglické. Išiel som na záchod v jednom podniku, drgol som do nejakého chalana, ospravedlnil som sa mu pohotovo "Sorry mate". V ten istý večer som čašníka a aj sám seba prekvapil, keď som mu poďakoval za tú prekrásnu desiatku s čapičkou (pivo) čo mi doniesol "Cheers mate". Áno, po 2,5 roku v Anglicku používam slovíčko "mate" tak často, ako pravý cockney-londýnčan. Keby som žil v USA asi by som používal "dude" a keby som si vybral bližšiu destináciu, Prahu, bolo by to "vole".

Neurobím s tým nič. Niektoré veci vyjadrujem v rozhovore s priateľmi v angličtine a aj keď sa snažím s ostatnými nie, tie slovíčka proste vyletia z úst. Sem-tam je to kratšie a výstižnejšie. Veď kto má v tomto "busy" svete čas vysvetľovať prečo sa rozišiel s frajerkou? Jednoducho to "didn't work out" a "that's it!".

S týmto konštatovaním si uvedomujem, že patrím už do tej druhej skupiny ľudí. Do tej skupiny, z ktorej môžu byť niektorí ľudia doma sklamaní, ako som ja bol pred rokmi z toho hokejistu. Je mi to ľúto. Ale vlastne ani nie. Ja už som sa chcel ospravedlňovať a neviem ani prečo. To Angličania sa stále ospravedlňujú...no čo už. Len dúfam, že nedopadnem ako oni . Pravda je, že sa to tej druhej skupine ťažko vysvetľuje. Ja by som to kedysi určite nechápal! U got it? :o)