Dnes som si prečítal tento svoj starý text (Voniaš ako sviečková...) a potešil som sa. Moja predpoveď, čo budem robiť, mi vyšla. Písal som si vtedy, že „budem sedieť na záhrade, obkolesený známymi vrchmi, konečne v tichu. Budem sa smiať s milovanými priateľmi, budeme piť pivo s penou a žiť život. A nadávať na politikov, samozrejme.“
Pribudli 3 úžasné deti a pár skúseností. Stále si všímam a milujem náš svet trochu inak. A to ma teší. Koniec koncov, veľa sa naozaj nezmenilo. Práve čítam Šimečkove poznámky k Orwelovmu 1984 a jeho iné texty a naozaj, veľa sa toho nezmenilo. Ani za Orwella medzi vojnami, ani za Šimečku počas normalizácie. Desivé a až mrazivo súčasné.
Dnes mám meniny, tak nejdem rozoberať tieto texty, určite sa k nim ešte vrátim. Čo by som chcel dnes spomenúť, je minigolf vo Viedni. Neskutočné nevinné ihrisko, priamo medzi najlepšími galériami a múzeami (veď sa to aj volá Museum Quartier). Malý stánok, milý chlapík a minigolf.
Syn si to ihrisko všimol hneď prvý deň. Druhý deň nás donútil sa tam vrátiť a zahrať si. Vyhral som nad ním. Nechválim sa, jednoducho to je tak. Na tretí deň sme sa tam previezli priamo z Prátru, aby sme si dali odvetu. Vyhral on. Čo sme urobili štvrtý a náš posledný deň, je asi jasné. Grande finale!
Vrátili sme sa na to miesto. Nedeľa 11:30, nikde nikto. Syn sa ale nedal odradiť. Chcel potvrdiť, že je lepší v minigolfe. Vlastne chcel vyhrať a byť majster sveta, lebo medzitým sa z tohto nezáväzného miniturnaja medzi otcom a synom stali majstrovstvá sveta v minigolfe, vo Viedni, rok 2025. Víťaz berie všetko, je najlepší na svete. Neviem, či som spomínal, syn má 6 rokov.
Chcel vyhrať, ale nikto tam nebol. Nemal nám kto urobiť kávičku a ani podať loptičku... ale to sú práve tie momenty. Zrazu sa objavil, otvoril maringotku, hneď nám podal loptičku, zápisník na body a palice. Ani som nemusel objednať, vedel, že si dáme s manželkou espresso macchiato. Syn sa už rozohrával. Zaslúžený majster sveta v minigolfe. Gratulujem, že si všíma pri cestovaní tie podstatné veci. Tie malé, často nevideteľné.
Náš víkend sa ani nemohol skončiť lepšie. Doma sme pozreli fotky, zaspali sme každý s tým svojim. Mladý ako majster sveta. Moja pani sa nadýchala kultúry a Európy, aj keď tá už sa nám pomaly mení pred očami, aj vo Viedni. Pomaly ale isto. A ja už sa teším na nedeľný obed. Klasika, silný vývar a... možno sa hecnem a uvarím sviečkovú. Akokoľvek to dopadne, budem šťastný. Doma v Žiline.
