Óda na radosť - jedlo

Písmo: A- | A+

V živote sú veci, ktoré sú životné. Jedlo je jedno z nich. Najmä také, ktoré vás donúti rozprávať.

Ja napríklad rozprávam o nedeľnom obede už od stredy. A ak sa vydarí, tak do ďalšej ho ospevujem. To možno súvisí aj s vekom. Kedysi to robil môj otec, dnes som už v klube aj ja.

Keby mali v čase môjho narodenia rodičia videokameru, bol by dôkaz, že prvé slovo čo som povedal, bolo jedno z mojich životne najobľúbenejších, jedlo. Vlastne v tom čase asi skôr jedloooo oo ooooo! Človek mal za mladi aj tak fantastický život. Či už vedel alebo nevedel zavolať o jedlo, vždy ho dostal. Neskôr to bola desiata čakajúca na stole alebo už zabalená v taške do školy a potom, potom to už išlo z kopca. Študentský život je vraj ťažký, čo sa jedla týka. Nuž, ja som radšej ostal študovať v rodnom meste a bývať u mamičky (a jej kuchyne). Dôvod asi nemusím vysvetľovať.

A potom prišla fáza dospievania. Či ju mám za sebou neviem, ale viem, že si potrpím čím viac tým ďalej a čím ďalej tým viac na spoločnosť. Kedysi mi bolo jedno s kým, čím a ako. Dnes už je to s priateľmi, jedlom, hudbou. A najlepšia kombinácia je, keď sa o nej ešte dlho rozpráva.

Dnes, ako veľakrát, som zabŕdol do oblasti, ktorá by si vyžadovala samostatný článok. Dnes som nepotreboval ani tých priateľov. Stačilo kurča a v nej citrón. Sú chvíle, keď chlap vie, že sa správa ako chlap a robí mu to nesmierne dobre. Jedlo mnou zvyčajne iba prebehne, ale chuť, ktorá mi ostane v ústach, v nich vytvára slová, ktoré si musia vypočuť všetci prítomný, v tom čase. A ako vravím, dnes som bol doma sám, tak som vám to musel napísať...

Kurča, tak ako všetky iné mäsá, mám strašne rád. S ním je ale najlepší pocit, ten pocit po. Ruky mastné až po lakeť, vo vlasoch pár kúskov mäsa, ústa obkolesené zvyškami, tak isto ako okolie taniera (u profesionálov aj okolie stola). Na žalúdku dobre, v duši pokoj. Najkrajšie je, keď si človek pri obhrýzaní kostí uvedomí, že keby ho niekto videl, asi by zaplakal (hlavne ak by bol hladný). A keď má následne človek chuť obhrýzené kosti zahodiť za seba a mastnými rukami chytiť pohár s vínom (u mňa najlepšie s portským) a na chvíľu sa venovať iba tejto činnosti, vie, vie o čom je život. Môj názor, totálny relax. Niekto potrebuje odcestovať na Seychely a vypekať sa týždeň na slnku, iný nemá čas a stravuje sa zvyčajne na pracovných obedoch. Čas by aj mal, ale nemôže, nedá sa. Pritom stačí tak málo. Nasleduje uvoľnenie gombíka a dojedenie porcie. Ostatné už určite poznáte...

Naozaj môže jedlo liečiť dušu? Samozrejme! Je naozaj dobré sa prejedať a ešte o tom básniť? Nenútim nikoho.
Krása jedla spočíva z mnohých faktorov. Toho ako vyzerá, toho ako chutí, ako sa pripravuje a ako dlho sa o ňom rozpráva. Ja patrím k šťastlivcom, ktorí zjedia naozaj všetko. Samozrejme, ešte som všetko nejedol, ale doposial mi nevadilo nič. Trošku ľutujem ľudí, čo sa v jedle obmedzujú. Príde mi to, ako keď človek navštívi Írsko a nedá si tam pohár Guinnessu. Nenaplnená cesta.

Pritom to naozaj netreba komplikovať. Aj v jedle platí, v jednoduchosti je krása. Tak teda konkrétne.

Kura a v ňom citrón. Našiel som ho cez víkend v jednej kuchárskej knihe. Recept myslím. V pondelok trvala príprava niečo cez hodinku. Dnes som ho úspešne dojedol. Kura osolíme, okoreníme, hodíme dovnútra citrón a tymián alebo rozmarín (alebo oboje). Polejeme a podlejeme troškou olivového oleja a hodíme do vyhriatej rúry. A počkáme na zázrak. Samozrejme, nezabudnite ten citrón popichať, nech môže vytekať počas pečenia šťava. Jeme s chlebom alebo nejakým chrumkavým bosniakom. Namáčaním v šťave, zahryznutím a následným zapitím opúšťame túto planétu, problémy a všedné dni. A potom o tom ešte chvíľku rozprávame.

Jednoducho.