Deň stvorený pre lásku

Lúčenie s Londýnom prebieha pohodovo. Asi ako včerajšia výstava v Tate Modern. Kokteily, víno, jahody, šľahačka, chill-out v podaní dobrého dídžeja. V jeho hudbe som zacítil niečo, na čo som na nejaký čas zabudol. Nebol to iba pocit, bol som voľný, uvoľnený, svoj.

Svojský pocit sa ma dnes drží od rána. Sprevádzal ma na ceste do práce, spieval mi z úst naše obľúbené pesničky a pred očami mi prehrával večernú prechádzku pri Temži, ten krásny západ slnka, vlny narážajúce o breh, úsmev tvojich úst.

Ústavný, príjemný, svieži a ničím nerušený vánok vyváženého stavu cítim už dlhšiu dobu. Akurát som si to neuvedomoval. Prednedávnom sa nič nedarilo a všetko vyzeralo čierno. Dokonca aj v mojich prehnane pozitívnych očiach. A pozri, som tak rád, že som tie slzy zastavil, že som niekde v kútiku duše stále veril. Veril v tvoje slová, v dôveru, vieru v lepšie časy. Ty si pofajčíš na balkóne, v tichu, nenakazíš ma zlou náladou a tmavými myšlienkami, oddýchneš si, vydýchneš všetko s dymom a vrátiš sa do izby hladko, nežne a s úsmevom. Až minule som si to všimol, taký som niekedy zadubený do svojich problémov, ale to sme ostatne asi všetci, až pričasto.

A tak sa lúčime s Londýnom a všetko ide perfektne hladko. Čakajú nás výlety, zážitky a časom i záväzky. Život doma bude jednoznačne ťažší, každopádne však krajší. Tak sme sa včera zhodli, tak to bude. My nepotrebujeme k šťastiu veľa. A hlavne, ty by si ma nikdy neklamala.

Ty to nepotrebuješ. Ty vravíš pravdu, vždy tam a na mieste. Neprižmuruješ oči, neprifarbuješ, jednoducho vravíš, čo si myslíš, presne ako to mám rád. A to na tebe milujem. Ženy vraj potrebujú na vzťah od partnera cítiť ochranu, zázemie a až potom si vedia predstaviť spoločnú budúcnosť. Ostatné veci sú menej podstatné. Ja viem, že ty sa cítiš dobre a bezpečne. A vďaka tomu i ja. Nebojím sa písať, nebojím sa ničoho. Krásne začarovaný kruh, kruh lásky a dôvery.

Dnes je jednoducho nádherný deň. Upršaný a tichý, ako stvorený pre lásku.