Ja som vždy žil pre svoje sny. Aj teraz. Akurát ich viac mením, upravujem, prehodnocujem. A potom ešter raz, pre istotu.
V poslednej dobe mi život uteká rýchlejšie ako zvykol. Zachytil som niečo v Turíne, aj futbal sa vraj hral? Vynechávam akcie, pijem striedmo. Spánku málo, myšlienok veľa. A úplne najviac práce. Účty chodia ako zadarmo a mňa to zásadne nebaví. Pravdupovediac niektoré veci ma v zásade bavia. Večeru si nevarím sám, vlastne veľa vecí si teraz nerobím sám. A kedylenchcem! Normálne šporím a nekupujem si všetko, čo ma osloví. Už aj ja viem rozdiel medzi drahým a lacným. Predtým som poznal iba chcem a nechcem, cena bola druhoradá.
Som človek zaradený do davu.
Práca-práca-šetrenie-práca-dovolenka-práca. Alebo pondelok-utoro-stre-štv-pi-VÍÍÍKEND! Neležím na pláži, nepijem, kedy chcem a čo chcem, beriem život vážne (naozaj sa snažím). A aj napriek tomuto prežívam krásne obdobie. Zmena je život. A život je krásny.
Stačilo žitia bez stresu, užívania do ružova, nezáväznosti. Stačilo. Bodka. Žijem s jedným snom. Iba pre neho. Už bol čas dostať od života viac.
A možno najviac ?
Dospel som
Minimálne k tomuto. Človek dosiahne najviac, ak prestane žiť iba pre seba.