Otázky

Bol raz jeden baranček. Myslím, že nebol za siedmimi horami, ani riekami. Myslím, že ste ho mohli nájsť úplne všade. Možno žil v každej krajine, meste, v každom. A možno stále žije?

Ako všetky iné zvieratá alebo aspoň väčšina, túžil žiť šťastne, spokojne a s niekým. Ako niektorým, sa mu to aj darilo. Problémy mal, bez problémov ich riešil. Jedného krásneho dňa sa prestal budiť sám, našiel si ovečku. Užívali si každý jeden krásny deň a dokonca aj tie škaredé boli akési farebnejšie. Keďže ich život ale nebol rozprávka prišli aj dni, keď sa stretávali s vecami, ktoré sami akosi nevedeli riešiť. Našťastie mali veľkú rodinu a veľa kamarátov. Niekedy však ani tí nestačili. Prišli otázky, ktoré nechceli odísť. Usadili sa barančekovi v hlave a nie a nie ich odtiaľ dostať! Niekedy na ne po čase zabudol a niekedy sa mu znenazdajky opäť vrátili. Stačilo, že on alebo jeho milá, stretli svoju minulosť, svoje hriechy, svoje tajomstvá. Kto ich nemá?

Sú veci, ktoré urazia, nahnevajú a sklamú, často všetko naraz. Niekedy je to tak. Väčšinou pomôže čas, inokedy načas práca, zábava, ticho. Najhoršie sú otázky, ktoré sa v hlave barančeka vytvárajú a on si na ne odpovedá miesto toho, aby hľadal odpovede. Najlepšie tam, kde vznikli. Kašľať na tie, ktoré vznikli bez príčiny v jeho hlave. Horšie sú tie, ktoré vznikli a fantáziou sú dotvárané v niečo obrovské. Často zbytočne veľké. Stačí položiť otázku a dostať odpoveď. Sú dve možnosti. Áno. Alebo nie. Po každej, po každej úprimnej pravdivej odpovedi bude lepšie. Baranček to dobre vie a predsa...

Predsa sa trápi, často bez dôvodu. Vytvára scenáre a trápi sa. A ja sa pýtam a zároveň radím.

Prečo sa chce stať baranček baranom a neopýta sa priamo? Prečo sa často trápi a bojí sa odpovede? Prečo si myslím, že každý má občas otázky, na ktoré sa bojí opýtať, obzvlášť niekoho, na kom mu záleží?

A ja sa už prestávam pýtať vás. Veď čo som ja nejaký baranček?