Niekedy je dobré prezradiť pointu hneď na začiatku článku, potom si už môžem písať čo chcem a ako.
Ak jeden človek spí, druhý by ho mal sledovať. Aspoň chvíľku. Inak je zle.
Keď sa narodí človek, vyreve sa a zaspí. Prvý kontakt s týmto svetom, prvé vnímanie sveta tohto malého človiečika nastáva práve vtedy, keď spí. A on zo začiatku spí stále. Alebo reve. Aj z toho možno vznikli iba dve možnosti, čierna a biela, zlo a dobro, nebo a peklo...dobré obdobie vo vzťahu a zlé obdobie vo vzťahu, chudák a boháč, áno a nie, pokoj a búrka, spánok a rev.
Spí a ostatní sa pozerajú. Hľadajú na koho sa podobá, predpovedajú budúcnosť, závidia rodičom, tí sa zase pýchou vznášajú. Prichádza prvé ťuťuli muťuli a iné zaklínadlá lietajú vzduchom, spánok sa strieda s plačom. Hlavne, keď príde ujo Karol a teta Maja. A potom únava a spánok. My sa opäť iba kukáme. A tak to má byť. Dieťa dobre vie, že je sledované. Cíti sa bezpečne a v pohode.
Mamičky to milujú, ockovia výnimočne tiež. Starým rodičom to vyhovuje náramne a súrodencom tiež. Máme proste radi, keď malý človek spí. A on to má rád tiež. Tak to proste je.
Neskôr si radi pospíme v školskej družine, po skúškach, poobede ak sme ráno skoro stávali, ak sme po výkone, keď sme unavení. A ak nás niekto v spánku pohladí, prikryje dekou, povie iba tak do vetra zdrobneninu nášho mena, vieme o tom. Milujeme to.
Keď spinkáš ty, tak sa neviem vynadívať. Rád ťa hľadím, dávam ti preč vlásky z tváre a prikrývam ti chrbátik. Ak nemôžeš zaspať, pritúlim sa a pravidelným dychom na krk ťa upokojujem. Pridám pusu na temeno hlavy, ako bonus. Jemne ti masírujem chrbátik, aby som ťa nezobudil. Ty si ako obvykle robíš tmu rukami, oboma, lebo jedna by bola malá tma, a ja sa usmievam, príde mi to vždy smiešne a to som to videl už tisíckrát. Keď si z ničoho nič odfúkneš, alebo vyložíš na mňa nôžku, som šťastný. Keď spolu tvoríme fazuľky, teda ty fazuľky a ja fazuľu, a ja som si istý, že ty už snívaš, rozmýšľam o tom, čo môže byť krajšie? Ak nemôžeme spať, milujeme sa a ty potom padáš z výšin hlboko do bezprítomna. A ja sa potom vznášam v perinách, sťa by v oblakoch. Nie je nič čo ma napĺňa viac, ako keď ťa môžem sledovať pri spánku. Ak už svitá a ja sa náhodou zobudím skôr, ľahnem si nabok, podopriem si hlavu rukou a čakám. Jediné čakanie, ktoré mi nevadí. Oplatí sa. Keď otvoríš jedno očko, prejde mnou energický prúd. Otočíš sa a rukou mi naznačíš, nech sa priviniem, pritlačíš sa zadočkom a dlhým pomalým výdychom naznačíš, že by si ešte spinkala. Tak spíme. Zobudíme sa o chvíľku s úsmevom na tvárach. Vidím, že si vyspatá, šťastná, tešíš sa. A ja viem prečo. Viem, že vieš. Každý, kto spí a je pozeraný, vie. A stáva s istotou, šťastný. Je to proste tak.
Milujem, keď spinkáš. Tváriš sa ako na začiatku vzťahu. Keď nespíme, meníme sa. V noci sme však presne takí, ako na začiatku. A preto sa do teba každú noc, keď už spíš, znovu zamilujem.
Každý by mal mať niekoho, kto ho sleduje, istí. Tak ako sme na to zvyknutí už od malička. Ak jeden spí, druhý by ho mal sledovať. Inak je zle.
