Nikdy som tie slová nepočul bez sexuálneho podtónu. Nevedel som, že môžu znieť aj inak, znamenať iné. A predsa. Pohľadom do zeme som sa snažil ukryť za viečka, márne. Ona sa usmiala, ja som sa napil, on, on bol ticho.
Chvíľu nám trvalo zaliať tie slová. Po čase však odplávali, ostal iba pocit. Taký, ktorý by som nemenil za nič na svete, nádherný.
Sú dvojmetroví chlapi, ktorí sú slabí. Sú ľudia, ktorí dokážu zarábať milióny, nevedia však povedať jedno úprimné slovo. A sú tu ľudia ako on, môj kamarát, priateľ. Poznáme sa dvadsať rokov, poznáme sa dobre. A mne až teraz došla sila jeho slov ten krásny letný večer. Priviedli ma do rozpakov, nechápal som. Ona sa smiala, on sa iba díval a ja, ja reagujem až teraz.
Mám priateľa, kto má viac?