Ách tie prsíčka...

Mamina mi vravela, že už od malička som sa nimi nevedel nabažiť. Obracal som si ich zo všetkých strán a nakoniec som ich aj tak vložil do úst.

Asi to (posadnutosť) mám v génoch (alebo ja neviem kde?) a veľa ďalších so mnou (sa priznajte!). Myslím, že sa na ne nedá ani hnevať, dokonca aj keď ich už máte plné zuby. A to doslova. Tuším, že o nich budem písať aj po funuse. Na veky vekov. S prsíčkami až za hrob!

Je mi jedno či je ráno, poobede a či večer? Či sa nudím alebo nestíham? Potešia bez obmedzenia. Bledšie aj tmavšie. Menšie aj tie mäsitejšie. Na všetky spôsoby.

Kto tvrdí, že veľkosť hrá prím...veľa o živote nevie.

Môj jazyk o nich sníva nie len v noci a jeho kanáliky ďakujú za každý slastný okamih, príležitosť sa ich dotknúť. Ja mám rád svoj jazyk a aj iné vítam s otvorenou náručou. Tak isto ako nové spôsoby prípravy. Je ich tak veľa a vo filmoch som už videl aj úplne nové druhy. Zaujímavé. Len mať tak viac času.

Jedinej veci ale nechápem. Prečo majú na konci zdrobneninu. Prsíčka. Z kuraťa.

Mňam.

Dobrú chuť ...