Bonboniérky

Úplne najlepšie je, keď človek (muž/žena/ktolenchcete) nemá len jeden vyhranený vkus. Je fajn, keď je otvorený dovozu, novým chutiam, inému vkusu, novej značke...potom môže porovnávať, vyberať.

Je fajn, keď sa vie urobiť šťastným. Ak skúša. Keď si urobí fiktívne narodeniny každý deň a dopraje si nejakú tú čokoládku, len tak, pre zmysel života. Vhodné pred spaním, po spaní a pokojne aj v strede sna. Veď možno sa vám práve niečo podobné chcelo? Osladiť si život sa dá skutočne kdekoľvek a kedykoľvek. Že to nie je zdravé? To predsa najlepšie veci bývajú! A nemusíte to nazývať ani oslavou narodenín...načo? Koho tým klamať?

Najlepšie sú vraj tie pekne zabalené, podrahšie. Môj názor je iný. Cena nie vždy odpovedá kvalite. Také tie jednoduché, tie vedia prekvapiť! Človek ich trošku podcení a ej ha tu máš! Odbalí sa posledný obal a nestačíte sa čudovať, čo sa s vami deje...a to všetko kvôli jednému hryzu. Krátky pocit na perách niekedy vydrží celý život. To keď nájdete to svoje pravé-orechové. Alebo čokoládové, karamelové, s kúskami orieškov či nugát? Guľaté, hranaté, pekne zaoblené? Čierne, biele, také či onaké? Výrobcovia stále prekvapia niečím novým. Nový dizajn, plnka, či exotický obal? Kombinácie sladká na porvchu-trpká vnútri alebo sladká na začiatku-potom menej-nakoniec vám ostane len sucho v ústach...nič neobvyklé.

Najkrajšia vec na bonboniére je ale jej tajomstvo. Každá jedna má skryté veci, ktoré sa dozviete až po prekonaní viacerých prekážok. Vždy vedia prekvapiť. Aj po rokoch.

Koľkokrát ste sa zahryzli, cítili, že to je ONO a potom sa vám do zuba zaryl orech? Taký malý, očami neviditeľný kúsoček, ktorý vám tam ostane pekne dlho (vraví sa, že dvojnásobok času, ktorý ste sa klamali o jej dokonalosti). Niekedy už nestoja v ceste iné kúsočky, ktoré by narušovali slastný pocit a príde on. Niektorých šampión. Opíjajúci, ubíjajúci..alkohol! Vravel som, že vedia prekvapiť. A keď neprekvapia tým, je tam tá nedefinovateľná chuť, ktorú nemáte radi ale bohužiaľ ju má väčšina z ponuky na trhu. Tie najlepšie si musíte ale zaslúžiť, vybojovať, vysnívať...

Ak ale neprestávate hľadať, robíte dobre! Je známe, že niektoré vás očaria v sekunde, niektoré si vás získajú postupne, na oplátku za to, že ich vy pomaly odbaľujete! Ja som až v Londýne skoro našiel tú pravú. Pekný sofistikovaný obal (hlavne málo) a sladké vnútro. Plnka samorozplývajúca sa na jazyku, pod ním...nie, žiadna rozprávka sa nekonala. Nevšimol som si dátum spotreby, BARAN! Človek sa nestačí čudovať ako rýchlo začnú po funuse tvrdnúť, nechutieť, nudiť.

Prídu dni, keď človek nemá chuť na žiadne narodeniny. Na žiadnu omamnú zaslepujúcu príchuť v ústach. Len si tak užívať život na plno a bez zábran. A hlavne bez prekvapení.

To však našťastie tiež netrvá večne a už sú tu opäť. Usmievajú sa na vás od všadiaľ. Aaach, všade kde sa človek obzrie. Niekedy ich vidí, cíti, dokonca aj keď zhasne. Vedia byť veľmi návykové a v horšom prípade vtieravé. Len pozor na všetky nástrahy! Čítať poriadne návod, po riadkoch, nepreskakovať a netriasť! Mohli by ste poškodiť krehké vnútro.

No a potom, ak máte stále chuť a ešte nemáte cukrovku... hej sa hop sa do Brandejsa ...