Cituplný svet plný kydov

Všetci milujeme svojich rodičov, nepodvádzame a sme v podstate dobrí ľudia. Ok, nejdem rozprávať za vás, ja som. Milujem svojich rodičov, nepodvádzam a v podstate...som hajzel. Myslím na seba, som vypočítavý a nie, nekradnem, ale niekedy mám chuť niekomu jednu vypáliť. Len tak. Niekto ma vytočil, alebo okradol alebo sa len zagánil na mňa? Podviedol, klamal, robil si kozy a pritom sa mi díval do očí? Hmm, to nie. To sa nerobí. Nie mne. Nie nie nie, tu máš! Tvoj pohľad sa zmenil zo silného borca na plachého maznáčika svojej maminky a mne to takto vyhovuje. Teraz moje ego rastie. Joj, aký je to slastný pocit. Nie, neublížil som ti, veď som sa iba zahnal a tesne pred tvárov som zastavil..ale ty si v tej chvílke pocítil, že ja som pánom situácie, že ja rozhodnem, či ti krv bude tiecť alebo ti krv tiecť nebude. Keby som mal horšiu náladu, červenalo by sa morovo a náramne a možno aj trošku viac, pretože ja keď sa rozbehnem...

...nemáte niekedy chuť povedať tej predavačke, že ste jej dnes nezjedli raňajky, nech sa na vás tak nepozerá, lebo sa jej dnes vyspíte s partnerom? Nemáte chuť odpovedať šéfovi na jeho otázku, či mu tá kravata sadne, že by mu sadla aj vaša noha na jeho zadku? Nenadávate za volantom? Nepijete, nefajčíte, nevyskúšali ste drogy a dokonca ste okrem nedeľňajšieho chodenia do kostola nezažili nič vzrušujúcejšie? Hmm, závidím.

V každom z nás je skryté ja. Ja v ja. Také malé, alebo väčšie. Čítam, že niekoho naháňa niekto a chce mu ublížiť. My by sme to neurobili! Hmm. Čítam, že ľudia pohŕdajú bohom a hneď je oheň na streche. Vyzerá, že sme všetci veľmi pobožní a bránime sa hriechu. Hmm. Študujeme a chodíme do zahraničia na rôzne stáže a pracujem na všakovakých zahraničných projektoch. Sme rozhľadení a ovládame cudzie jazyky. Nie je nad nás. Keď nás niekto osočí, my múdro argumentujeme a všetko zvládame s kľudom. Veď sme najlepší. Oni sú tupci. Hmm. Nikomu sme neublížili, fyzicky ani psychicky. Úsmev, láska, priateľstvo. Krásny to svet my žijeme v.

Rozmýšľam, prečo mám rád Tarantinove filmy. Som v skupinke cvokov, ktorí berú život taký ako je a neskrývame sa za city? Za hradbu ticha alebo samoty. Slzy, to čo je? Sú chvíľky, keď mám chuť kričať, skákať na metalovú hudbu a triasť nezmyselne hlavou. Ukázať paroháča všetkým čo sa pozrú a nezabudnúť na obľúbené "piss off". Hmm. Skazený svet ja žijem v.

Už je dobre. Už som to opäť ja. Ja odišlo a ostal som len ja. Už sa usmievam a opäť hladkám miesto fackám, bozkávam miesto nadávam a pomáham miesto neznášam. A píšem miesto spím. Rýchly svet my žijeme v. Hmm. V každom je niečo skryté, niečo zhnité, zamaskované. Je škoda, že existuje pretvárka a ľudia sa akosi neboja používať práve túto nenápadnú stránku seba. Ách, podivný svet my...tvoríme. Všetci sme dobrí a pritom je tu toľko vojen a krivdy a zla. Rozmýšľam, to stihli tie skryté stránky v nás, alebo sú aj ľudia, ktorí nemajú jedno zlé a dobré ja, ale len to prvé?