Hlásim sa k nedokonalým

A mne vždy imponoval presný opak. Som kamarát každého, kto potrebuje byť ťahaný. Tak ako ja.

Duša mi vždy pookreje, keď narazím na niekoho nedokonalého . Je mi zaraz lepšie. Dá sa povedať, že mojim ťahačom sú ľudia tretí a štvrtí, tí prví a druhí sú mi v podstate nesympatickí. Keď som bol malý, ležal som na bruchu a snažil sa zdvihnúť z ležiacej polohy. Akosi mi to nešlo. Bratranec v rovnakom veku už robil pomaly kotrmelce a susedova dcérenka div, že nechodila sama na záchod! Až sa raz objavilo ďalšie dieťa, to som bol ihneď v siedmom nebi. Rovnaký vek, rovnaký problém. Ba ešte lepšie, on sa ani nesnažil vstať, lenivec nádherný!

Dnes som s kolegom Stevom hľadal jednu ulicu, naša každodenná zábavka. Šoféroval som a on klábosil, to on neustále niečo rozpráva. Prišli sme zhruba k miestu, kde by to malo byť a nastalo ticho. Ja som netušil, ako sa volá tá ulica, ktorú sme hľadali, zabudol som. Pamätal som si však, že číslo by malo byť 72 (alebo 27?). Steve bol ale zjavne lepší. Aj keď sme si pred desiatimi minútami pozerali na mape, kde ideme, nepamätal si ani ulicu, ani číslo! Je to vynikajúci kolega, výborne sa s ním zabúda.

Sú ľudia, ktorí si nepriznajú chybu, alebo nevedomosť. Sú súťaživí na tých nesprávnych miestach, ich ego im rastie zvyčajne ešte rýchlejšie ako plat a pravda je iba ich, vždy. Takýto mňa neohúri nikdy, ničím. Ja si vyberám svojich ťahačov poctivo.

Môjho veľkého ťahača som stretával pravidelne v špajzy, pri zakázaných nočných náletoch na zvyšky z večere. Mamin zákaz sme rešpektovali, ale hlad bol hlad. Otec sa na mňa vždy iba usmial a poctivo si ukradol väčší kúsok mäsa!

Ja mám vlastne rád, keď niekto poruší predpis, zvyk, systém. Trošku, nevinne. Tak ako v Paríži, keď som vstúpil do Moulin Rouge a čakal som na predstavenie (holé baby) a všetci okolo boli v sakách a kravatách. Ja som mal rifle a košeľu. Hlavne o tie rifle išlo. Až potom došla skupinka čínskych turistov, všetci kompletne v džínsach! Skoro som skríkol od úľavy, vivat čajna!

Sú to veci pre niekoho nepodstatné a naivné. Ľudia a ich činy nevýrazné a bežné, pre niekoho určite trápne a nevhodné. Z týchto malých ľudí a našich spoločných situácií sa však skladá svet, minimálne ten môj.

A ja som si dnes uvedomil, že je čas niekoho potiahnuť. Veď určite sa niekde ešte nachádzajú nedokonalí ľudia, čo potrebujú cítiť, že nie sú sami v tomto dokonalom svete?

Možno by bol zaujímavý zápas v preťahovaní lana. Majstrovstvá sveta, všetci ľudia zeme. Na jednej strane dokonalí ulízaní sebavedomí nafúkanci z vysokým platom a krásnym oblečením, na druhej strapatí nevýrazní...

...akurát dúfam, že sa zrazu všetci neprihlásite k nedokonalým.