Slanina, vajce, fazuľa. Kávička na balkóne. Posledným hltom otváram oči a čumím na tú nádheru. Modrá obloha. Naozajstná modrá, nič iné ako modrá, obloha, v Anglicku! Vzrušenie mi pripomína, že som nepoďakoval za ten krásny budíček. Zrýchleným krokom šprintujem späť do postele. Teplo jej tela a pohodlnosť nedeľného rána ma zabára viac a viac do perín, do jej náručia. Ďakujeme si nežnú chvíľku...
Osprchovaný si vyspevujem, obliekam sa a dýcham ľahký vzduch z dokorán otvoreného okna. Vzduch je iný, nový, čerstvý ako jar. Púšťam ho nosom a vypúšťam späť, ešte ľahší, do éteru. Rajské ráno.
Chytáme sa za ruky, bežíme, sedíme vo vlaku a ešte raz, chytáme sa za ruky a bežíme. Oproti vetru, s davom, aj bez neho. Sme v meste, míňame šťastných fotografov, ukazujeme im cestu k Big Benu. Kráčame a milujeme každú sekundu. Cítiť to, akoby nám to vracala. Každá jedna tečie pomaly, ako dve. Veľmi dobre som si to všimol na tých veľkých hodinkách na veži. Kroky boli malé, časovo neobmedzené. Všetko akoby stálo o moment dlhšie, dokonca vidím všade navôkol šťastie. Každý už bol očividne po obede, s plným bruchom.
Dojedám svoje hranolky a zapíjam austrálskym pivom. Chelsea práve vyrovnala, kupujem si ďalšieho klokana. Športová chvíľka sa skončila, labzovanie mestom pokračuje. Aj sochy a múry starých domov sa dnes akosi usmievajú. Cudzie jazyky dotvárajú atmosféru, farbia ju slovíčkami z celého sveta. Dnes sme všetci v jednom meste, dnes je nám všetkým fajn. Víťazom sa stáva malý chlapec rozháňajúci holuby na námestí.
Obúva si čižmy, sú malé. V inom obchodíku si ja kupujem topánky ako z filmu. Vyzerám v nich ako frajer v dobrom filme a v pekných topánkach. Ďakujem poľskému predavačovi a presúvam sa za roh, je čas si oddýchnuť. Pub plný Francúzov ani nedýcha, prehrávajú. Mne sa rozširujú kútiky pier, kupujem ďalšieho klokana a pohár vínka. Štrngáme na krásny život, na krásu a život.
Západ slnka nás chytá na moste, vietor veje vlasmi, vyznávame si všetko a nič. Ako toľkokrát, keď opretí o zábradlie nejakého mosta, sme roztopení, plávame v čokoláde. Ruka v ruke bežíme na vlak, o pár minút vítame doma návštevu, varíme, otvárame víno a rehoceme sa. Ako z knižky, viac ako zo sna. Stále je teplo, ešte vždy je všetko prehnane dobré. A to ešte príde noc a potom ďalšie ráno...
Prišlo, to ráno. Usmievam sa a cítim sa zázračne. Pozriem sa vedľa seba, nachádzam podozrivý úsmev. Sníval som, snívam, či? Bežím sa presvedčiť. Otváram skriňu a vidím ich, všetko sa naozaj stalo. Moje krásne topánky z filmu sa na mňa usmievajú. Obúvam si ich a kráčam, idem prejsť ďalším dňom, čo bude stáť za to.
Tú sivú oblohu si nevšímam, ja už mám oficiálne jar. Už ma čakajú iba samé príjemné veci...
