Odporúčam

Pozerám sa z okna. Poobede, po šlofíku, po tom.

Vidím krásne hory, hory fatranské. Biele zasnežené vrcholy mi vytvárajú moje, duševné. Je mi fajn. Pritom vonku prší, je január. Každý je nasratý a zamračený. Dívam sa na upršanú londýnsku ulicu, trúbiace autá a tých spomínaných ľudí. O chvíľku zídem dole, nastúpim do auta a pridám sa do davu. Jednotka, dvojka, brzda, jednotka, dvojka a tak stále dookola. Zrazu doprší. Stiahnem si okienko a pokračujem v pozorovaní imaginárnych kopcov, stráni, lúk. Je mi fajn. Opäť.

Som poobede, po spánku, po tom. Pracujem a chytá ma hlad.

Predstavujem si sviečkovú na smotane. Už nie som iba hladný, už som hladný ako vlk. Aj keď neviem, či by si vlk mohol tak vychutnať sviečkovú. Vrátim sa domov, natriem si chlieb s maslom a paštétou. Zo Slovenska. Nejakú zeleninu, menovite paradajku, papriku a uhorku. Nachádzam syr a pri jeho krájaní si nalievam džús. Dojem a nalejem si víno. Nalejem ho do dvoch pohárov, sadám si. Nemal som čas na vyváranie. Zjedol som chlieb s maslom a paštétou a je mi fajn. Je nám fajn. Výborne!

Hmm, aby som sa vrátil k úvodu. Maličkosti a pocity.

Už nemám " vzťah na diaľku ". Už mám " vzťah na blízku". Skôr na tesno. A je to krásne. Najkrajšie. A je to veľká fáza v mojom živote. Včera, predvčerom a dni predtým som si uvedomil jednu maličkosť. Keď ma v noci chytí smäd, otočím sa k rohu postele, natiahnem ruku a napijem sa. Mám tam pripravenú vodu. Pohár s vodou, ktorú som tam nedal ja. Micka mi ju tam pripraví každý večer. Iba tak. Prezieravo.

Sú životné fázy, dôležité veci. A sú tie maličké a nenápadné. Po veľkých sa človek mení, učí, tvaruje. Po tých malých má pocity. Tie potom ovplyvňujú tie veľké záležitosti, problémy, rozhodnutia. Pred každou veľkou vecou je množstvo malých.

Vo vzťahoch to býva tak, že kým človek nájde tú pravú osobu, on, alebo jeho, opustia iné. Každá skúsenosť ale ovplyvní jeho posledný (a možno nie posledný) a najdôležitejší vzťah. V práci je to to isté. Kým človek začne riadiť veľkú firmu, stane sa úspešným v tom či onom, prejde si postupným vývojom, malými funkciami. V živote sa každý snaží nájsť niečo. Každý niečo iné a nikto to nedostane zadarmo. Niekomu sa to nepodarí objaviť nikdy. Možno iba preto, že sa pozerá príliš vysoko a prešľapuje smerodajné šípky. Doporučujem všímať si najskôr niečo malé. Také malé, že potom ostane dobrý pocit. Po ňom už sa to dôležité dosiahne ľahko.

Ja som bol opäť v noci smädný. Mal som tam pripravenú vodu, napil som sa a zaspal s malým úsmevom, snívajúci o veľkých veciach. Jedného dňa vám o nich napíšem...