Žijem v Londýne už niečo vyše dva roky. Momentálne pracujem v požičovni áut. Celkom sranda práca, ale o tom inokedy. Funguje to tak, že si ľudia objednajú auto alebo dodávku a my im ho buď zavezieme, alebo si poň prídu. Ak prídu, prevezmú si auto a odídu. Bežný postup, asi ako všade na svete (samozrejme pri požičaní auta na dovolenke je to väčšinou okorenené nejakými problémami). V Anglicku sa pravidelne deje jedna vec, na ktorú si nemôžem ani za nič zvyknúť.
Tu príde pár. Muž a žena. Mám určité povinnosti ohľadne auta, ktoré im vysvetliť musím. Tak vysvetľujem obom. "Tento doklad slúži ako vaše poistenie, tu zaparkujete auto, ak ho priveziete v noci, tu hodíte kľúče" atď. Potom im ukážem auto a po jeho obhliadke vyzvem šoféra aby si sadol. Asi už tušíte. Za volant si sadne žena!
Je tam taký zvláštny pocit, ktorý ma vždy v tom momente rozosmeje. Asi to bude tým, že u nás doma za volant vždy sadol otec. Pamätám sa asi iba na jednu príležitosť, keď bola vodič mama...vydržali sme to s otcom asi 200 metrov :o) Ja naozaj proti tomu nič v podstate nemám. Poznám aj dobré vodičky. Ale keby som si mal vybrať, ku komu priradím slovo auto? Muž? Žena? Je to u mňa proste muž. Sorry baby.
Keď trávim dosť podstatnú časť svojho dňa v zácpe v jednej z londýnskych ciest, tak si to mám čas všímať. Kto väčšinou šoféruje? Žena. Chlap sedí vedľa. V tom momente je u mňa tá žena chlap a
chlap je ťuťko !
Tu majú ženy celkovo trošku iné postavenie, alebo radšej to pozmením, lebo zase otvorím debatu o tom, čo nechcem. Iné postavenie ako napríklad u nás tu majú muži. Veď o tom, že tu má množstvo žien na všetky domáce práce vrátane niekoho, kto im vychováva deti, mladé slečny, po väčšine zo Strednej a Východnej Európy je známe. Im ostáva na starosti chodiť do solárka, na manikúry a iné okrášlovacie techniky a samozrejme na nákupy (to samozrejme nemyslím nákup potravín). Alebo proste nerobiť nič. Ak sa pýtate, kde je chlap? Nuž, v práci.
Spomínam si na jeden večer strávený v centre Londýna, v jednom miestnom bare. Dvaja anglickí ťuťkovia tam zvádzali pekne krvavý boj (najprv ústny a potom bitka ako z filmu). Dôvod? Úplne prostý. Obidvaja chceli to isté dievča. To dievča by som s odvahou nazval "typické anglické prasiatko!". Kto tu bol vie. Kto nie, je to žena, ktorú tu nájdete, aj keď naozaj nehľadáte. Asi 80kg, útla postava. Minisukňa. Ružové tričko a bižutéria? No podľa mojho vkusu jednoducho nevkusná :o) Pri písaní týchto riadkov, si uvedomujem, že tunajších nervóznych chlapov mi je naozaj ľúto.
Na druhej strane, už začínam chápať prečo sú anglickí futbaloví fanúšikovia známy za svoje výtržnosti po celom svete. Naozaj si potrebujú niekde riadne zakričať a vypustiť ten stres. U nich doma to jednoducho nejde!
