Ako cestovať z Londýna na Slovensko taxíkom?

Presnejšie to bolo takto.

Po čakaní v rade na check-in (cca hodinku) som sa dozvedel, že autobus je už plný a o mne a Micke nikto nevie, teda o našich lístkoch. No a kým sme sa nad tým zamysleli a ja som sa nadýchol,
** a chytil som toho šedivého spomaleného anglánka spoza jeho prepážky, pritlačil som si ho k sebe a so strašne zle vyzerajúcim pohľadom som mu bez slova vysvetlil z očí do očí, že keď ho pustím, tak on urýchlene nájde tie lístky **,
autobus odišiel a my sme ostali trčať v Londýne, v najlepší možný deň, deň pred vianocami.
** nikto nevyronil ani jednu slzu **

Vlastne až teraz si spomínam, bolo to takto. Ten šedivák mi povedal, že on ma nemá na zozname, že ak som kupoval lístky ako tvrdím, možno ich bude mať vodič. Vraj nech sa idem spýtať.
Tak som teda šiel, behom. Autobus nebolo až také ľahké nájsť v spoločnosti ďalších približne 20tich autobusov, ale zvládol som to. Vodič ma na zozname mal a dokonca mal pre mňa aj lístky. Tak som si zabehol naspať na odbavenie. Šedivý pán tam už samozrejme nebol. Už tam sedela iba čiernovlasá černoška. Ako sa dá predpokladať, dostal som z nej iba, že check-in je zatvorený. Tak som sa jej poďakoval
** strohým ale výstižným "fuck off" **
Nie je nič krajšie, ako behať po stanici autobusovej stanice pomedzi milión východo-európanov, s troma miliónmi veľkých kufrov s darčekmi. Zadychčaný som dobehol k autobusu a ku podivu tam už na mňa čakal môj kamoš so šedivými vlasmi.
** nabehol si na pravý hák ako z učebnice a ja doteraz ľutujem, že som mu zato nestihol aspoň stroho poďakovať **

Potom som si pozrel v priamom prenose ako z autobusu vystupuje a očividne proti svojej vôli mladík. Všetkým naokolo stroho a výstižne ďakoval. Od tej chvíle sme sa stali kamarátmi. Kým sme si ale stihli vymeniť nechápavé pohľady, pred autobus sa postavil nejaký zamestnanec pravdepodobne autobusovej stanice a tak sme sa zamerali na neho. Najmä potom, čo začal vykrikovať na vodičov, ktorí sa nám práve snažili vysvetliť, že nechápu prečo je autobus plný, aj bez nás. Hneď sme pochopili, že vodiči nereagujú preto, že sú na našej strane, ale preto, že nerozprávajú anglicky a teda nerozumejú. Preložili sme im, čo ten pán vykríkal a už sme ich nevideli. Autobus musel odísť, blokoval cestu ďalším nervóznym cestujúcim. Tým šťastnejším, čo sa dostali do autobusu.
** zamestnanec, čo zapríčinil urýchlený odchod autobusu vyfasoval iba dva krátke a dobre mierené údery, švihom a presne **

Môj nový kamarát Maťo a ja sme sa len tak nevzdávali a dožadovali sme sa náhradného spoja, alebo nejakého iného návrhu alebo minimálne vysvetlenia, že prečo nesedíme v autobuse. Postupne šedivák, čiernovlasá černoška a aj ich vedúca nám povedali, že zato nemôžu a, že jediné čo môžeme robiť je volať do Bratislavy.
** videl som to v klipe Black Eyed Peas, človek sa rozbehol a vo vzduchu vodorovne behal po hlavách okolo stojacich **

Až niekde v tomto momente si človek uvedomí, že ho všetci dobehli. Až tu sa cíti akosi blbo, bezvýznamne. Až tu to napíšem. Tie vety medzi dvoma hviezdičkami sa nestali. Ja nie som nervák, neviem už ani nikomu od nervov vynadať.

Všetko však dopadlo nadmieru dobre.

Vedľa autobusu, teda pokým tam ešte bol, stáli dvaja chlapi. Jednému neodletelo lietadlo (kvôli hmlám, možno si pamätáte) a druhý ho zaviezol na autobusovú stanicu, nech vyskúša, či sa nezmestí do nejakého autobusu. Prvý bol Julo, druhý Dodo. Julo pracuje v Londýne ako taxikár. Toto ráno, 23. decembra 2006 vôbec netušil, že jeho deň bude veľmi dlhý. A vlastne ani ja neviem, dokedy trval jeho deň. Potom ako som v Žiline vystúpil z jeho auta, jeho cesta pokračovala až do Popradu, kde sa chcel na 10 minút zastaviť a hneď potom išiel naspäť do Londýna. Na Slovensko sme sa v jeho aute odviezli piati, naspäť išiel sám, musel, 25ho už pracoval. Julo je proste frajer!

Cesta bola vynikajúca. Stretol som nových zaujímavých ľudí, niekde v Nemecku som pochopil čo sa vlastne stalo a čo bolo úplne najlepšie, v Rakúsku sme ten náš autobus, v ktorom sme sa mali tlačiť 25 hodín obehli!
** a ukázali sme im zaslúžene vztýčený prst, ak nie zaslúžený tak určite vysnívaný **

No a teraz otázka.

Myslíte, že nám niekto preplatí nevyužité lístky a novovzniknuté náklady za cestu náhradným spojom, ktorú sme museli využiť?



** kua, to mi tento rok začal vynikajúco **