Boj s SAD Bratislava a.s. (Alebo čo by robil Tom?)

Najprv si môžete prečítať tento článok , kde vysvetľujem čo sa vlastne stalo.

V rýchlosti to však napíšem ešte raz.

- Niekedy v novembri minulého roku som zakúpil cez internet dva jednosmerné lístky na autobus na trase Londýn-Bratislava, na deň 23. decembra 2006, čím sme mali mať garantované miesta v danom autobuse. ( www.eurolines.sk, lístky sa kupujú tak, že prevediete peniaze na uvedený účet spoločnosti SAD Bratislava a.s. )

- Keďže som nedostal o tejto kúpe žiadne potrvdenie, asi dva týždne pred odchodom autobusu som volal (moja priateľka) do Bratislavy, kde sme chceli počuť, či nám niečo pošlú a ako sa máme v Londýne na Victoria coach station preukázať, že máme zakúpené lístky, keď o tom nemáme žiadne potvrdenie? Chíľu trvalo, kým pán na telefóne (p. Tadič) pochopil, čo od neho vlastne chceme. Nevedel stále pochopiť, že sme si lístky kupovali cez internet, na ich webovej stránke. Stále dookola sa pýtal, či sme ich zakúpili v Bratislave, alebo v Londýne...potom sa ospravedlnil, že je tam nový a dal nám kolegyňu (jej meno neviem). Tá nám potvrdila v telefóne, že sme na zozname u vodiča a keď prídeme na stanicu, stačí ak nahlásime naše mená. Easy as that!

- V daný predvianočný deň sme sa dostali poľahky na stanicu. Zhruba hodinu a štvrť pred odchodom autobusu ! Bolo tam odstavených strašne veľa autobusov, náš sme nevideli. V preplnenej hale sa tlačilo nespočetne veľa ľudí, zväčša z východnej Európy, ale aj Holanďania a Francúzi. Každý s veľkým kufrom plným darčekov.

- Fungovalo to tak ako na letiskách. Tabuľka s číslom odkiaľ autobus odchádza a kde si majú cestujúci odbaviť batožinu (check in). Ja som sa postavil do rady, priateľka ostala mimo tlačenice. Stál som tesne za polovičkou rady . Rady, ktorá sa moc nehýbala. Časom ľudia trošku nervózneli, ja som bol ešte v pohode. Z vedľajšej prehrádky pán s firmy Eurolines stále vyvolával ľudí, čo išli do Holandska. Vedľa boli ďalšie dve prehrádky, prázdne. Naša bola plná, bez pohybu. Pán čo to mal na svedomí, so šedinami a pohľadom " i-dont-give-a-shit ", mal zrejme zle nastavené hodinky. Čas odchodu autobusu bol vtedy zhruba o pol hodinu.

- Už bol čas, keď mal mať autobus, autobus ktorý sme stále nevideli, plánovaný odchod. Vtedy napadlo ďalších pracovníkov firmy Eurolines z ďalších už vtedy zatvorených check-inov, že pomôžu pánovi so šedinami. Otvorili ďalšie dve prehrádky pre náš autobus. Keďže som asi nepriebojný typ, alebo čo, predbehlo ma veľa ľudí. Myslel som si, že predsa počkajú, aj keby som mal byť posledný. To sa mi vypomstilo! V ďalších dvoch radách sa vytvorili rady asi po 8-10 ľudoch. Ja som ostal druhý alebo tretí u pána so šedinami. To bola chyba moja , jednoznačne! Stále som mu veril, že to urýchly.

- Asi 5 minút po plánovanom odchode autobusu, som sa dostal na radu. Vo vedľajších radách boli stále ľudia, posledný som nebol. Pánovi diktujem naše mená a vysvetľujem. On ma posiela do hája, že potrebujem lístok. Vysvetľujem teda v pokoji, že som kupoval lístky cez internet (ostatní ľudia si kupovali lístky pravdepodobne osobne, za hotovosť). On stále svoje, potrebujem lístok, on o ničom nevie, nemôže mi pomôcť! Vraj možno bude mať lístky šofér autobusu. Pýtam sa, kde je autobus, že ho nie je vidno? On vravel, že nevie, niekde bude. Vravím mu, počkajte ma, ja mám zakúpené lístky, toto sa musí vysvetliť. Idem sa spýtať vodiča. Druhýkrát som mu zopakoval, počkajte ma, prosím .

- Teraz to už išlo zrazu rýchlo. Zobral som naše batožiny a poslal priateľku aby našla vodiča, že má asi naše lístky. Bežala. Kým som sa tam dotackal ja, ona už držala naše lístky. Heuréka! Bežím späť na check-in. Zatvorený!

- Bežím späť k autobusu, priateľka už bola v autobuse a kontrolovala zoznam, čo jej ukazoval vodič. Podľa toho zoznamu nám dal lístky. Boli sme tam!

- V tom momente vyšiel z autobusu mladík, ktorého odtiaľ vyhodili s tým, že si nemá kde sadnúť. Tiež si kúpil lístky cez internet. Autobus bol plný do posledného miesta. Od tej chvíle sme boli traja, čo sme stáli pred autobusom a snažili sa pochopiť, čo sa deje. Vtedy tam prišiel aj šedivý pán s kolegyňami s firmy Eurolines. Ukázal som mu lístky a spýtal sa, čo ma nečakal? S humorom Angličana povedal, že ho zavrel. Kým sme sa naťahovali (bohužial iba slovne), prišiel správca nástupišťa, ktorý poslal autobus preč, lebo blokoval ďalšie autobusy. Ostali sme s lístkami a batožinou na stanici. Autobus odišiel! Vtedy mal meškanie asi 20-25 minút, oproti plánovanému odchodu. Deň sa nezmenil, stále bol deň pred vianocami...a tie sa pritom zďalovali...

- Zamestnanci firmy Eurolines najprv na nás chceli zavolať políciu, nejaké to " fuck" tam proste bolo (trošku ľutujem, že tam tá polícia neprišla, mali by sme to možno nejako spísané a hlavne mali nejaké mená). Potom tam prišla ich vedúca a povedala iba jedno, peniaze nám určite nedajú, vraj v office žiadne nedržia a aj tak s tým nič nemajú, ukázala nám číslo na slovenskú pobočku Eurolines, kde sme kupovali lístky. To bolo z ich strany všetko. Ešte predtým nám ukazovali zoznam s check-inu, kde sme samozrejme neboli. KTO MI ALE VYSVETLÍ, PREČO BOL TEN AUTOBUS AJ BEZ NÁS PLNÝ DO POSLEDNÉHO MIESTA???!!! (To sme sa hneď pýtali aj vodičov, aj "šediváka", samozrejme odpoveď sme nedostali)

- Všetko stíchlo, ostali sme v Anglicku, deď pred vianocami. S lískami od autobusu, ktorý práve odišiel. Nikto nám nemohol alebo nechcel pomôcť. Pomaly som tomu začínal veriť, už sa to nezdal byť iba sen.

...

- Potom sme mali " z-prdele-kliku". Priateľke, ešte keď bola v autobuse, jedno dievča povedalo, že vonku sú nejakí chalani, čo možno pôjdu na Slovensko autom. Jednému z nich zrušili let pre hmlu, druhý bol jeho kamarát taxikár, ktorý ho doviezol na autobusovú stanicu s možnosťou dostať sa do nejakého autobus. Do autobusu sa nedostal, tak ako my. Slovo dalo slovo a taxikár Julo bol prehovorený. Odviezol nás všetkých na Slovensko!

- Táto cesta nás vyšla všetkých dokopy na ďalších zhruba 550 libie r. Benzín, trajekt, benzín na spiatočnú cestu pre vodiča, cestné známky a malá odmena pre vodiča Jula! (všetko zdokumentované v bločkoch)

....vianoce sme nakoniec všetci strávili šťastne v kruhu našich najbližších, tak ako sa patrí. ...


PO NOVOM ROKU CESTA POKRAČOVALA - NASTAL ČAS NA SŤAŽOVANIE

- Osobne sme boli s priateľkov na autobusovej stanici Mlynské nivy, kde sme moc u firmy SAD Bratislava a.s nevybavili. Dali nám iba adresu, na ktorú máme napísať oficiálnu sťažnosť.

- Tú sme napísali. Tak isto sme, s pomocou našej milej blogerky , napísali žiadosť o preplatenie vzniknutých nákladov na Eurolines tu v Anglicku. Angličania nám odpísali, že ich to mrzí, ale nemôžu nám pomôcť, všetko máme riešiť vraj v krajine a u spoločnosti, kde boli lístky zakúpené, teda na Slovensku, u firmy SAD Bratislava a.s.!

- Neskôr mi osobne volali z firmy SAD Bratislava, menovite p. Ďurčová , vraj im mám poslať originál lístkov, ktoré sme dostali od šoféra autobusu a oni nám tie lístky preplatia. Vraj musela nastať chyba na anglickej strane, lebo oni majú zoznam v Bratislave, na ktorom sú naše mená (to bol ten čo sme videli u vodiča) a chybu museli urobiť pri rezerváciách Angličania. Vraj sa s nimi o tom ide rokovať, vraj toto nebol prvý problém, ktorý v ich spolupráci nastal. Lístky som poslal.

- Na moju adresu na Slovensku mi prišlo vyjadrenie z firmy SAD Bratislava a.s., kde písali, že nám preplatia lístky v plnej sume, t.j. 3100 SK za jeden, čím si čiastočne priznali chybu. Osatné náklady nám nepreplatia, lebo výsledok vyšetrovania v Anglicku dopadol tak, ževraj sme sa museli dostaviť na check-in neskoro, lebo na zozname z check-inu nie sme. (Aké prekvapenie, no nie?) Ako sa teda dofrasa ten autobus naplnil, a kým?!


A teraz, milí ľudia, drahí čitatelia, prichádza dôvod, prečo to tu píšem.

Cítim sa tak trošku ako Tom Hanks vo filme Philadelphia, aj keď bez choroby (a priateľa). Nejde mi o peniaze, ide mi o princíp. Cítim sa poškodený a zneužitý. Od firmy SAD Bratislava a.s. očakávam minimálne ospravedlnenie a preplatenie novo-vzniknutých nákladov v plnej sume, teda cca 550 libier. Ak by sa rozhodli pre niečo navyše, neviem to nazvať (možno za stres?), všetko som ochotný venovať vodičovi, ktorý poskytol vlastné auto a svoj čas.

Preto vás žiadam,
ak máte nejaké nápady, možnosti, alebo dokonca informácie, ktoré by mi mohli pomôcť v "boji za spravodlivosť", budem veľmi vďačný, ak mi ich napíšete v reakciách, alebo na moju e-mailovú adresu (na pravej lište).

Je vôbec možné ešte niečo dosiahnuť? Ako? Pozná niekto niekoho, kto cestoval z Londýna do Bratislavy autobusom dňa 23.12.2006 s plánovaným odchodom o 8.15 ráno z Victoria coach station v Londýne? Napíšete mi?
Máte skúsenosti s niečím podobným? Viete, čo by ste robili vy? Poradíte, čo mám robiť ja?


Vopred ďakujem a prajem pekný deň všetkým. Aj šedivákovi, aj firme Eurolines, aj SAD Bratislava a.s.. Chyby sa robia, sme iba ľudia...ale mali by sme za ne brať zodpovednosť.

Čo vy na to?