To mi raz povedal kamarát, kolega, Francúz. Niekto nazve Francúcov že sú namyslení, niekto zosmiešni ich akcent. V práci ich voláme NATO (No Action Talking Only, skrátene kecálkovia). Ale pravda je, že oni vedia aj doručiť. Majú okrem silnej histórie aj to zdravé národovectvo. Všetci do jedného. Každého asi napadne niečo iné, ale určite sa zhodneme, že patria k tým, ktorí majú čo svetu odovzdať. A po prípade si to aj zobrať (viď aktálne Socha slobody).
Videli ste nedávno, ako Macron oponoval Trumpovi? To by som chcel vyzdvihnúť. Sú všeobecne rohľadení, kultúrni, hrdí a scestovaní. A majú výborné komunikačné zručnosti. Ale najviac obdivujem ich samoľúbosť. Myslím to kladne. Kto sa čudoval, ako vyzeral otvárací ceremoniál OH2024 v Paríži asi Francúzov nepozná. Ohromujúce kultúrne predstavenie. A tá kreativita. Bravo!
Majú takúto národnú hrdosť iba veľké národy? Iba výhovorky. Estónsko, Dánsko, Írsko, alebo Maroko, Uruguaj, či Singapur? Alebo Slovinsko?! Je to samozrejme iba pocit a moje skúsenosti. Je to tak ako so sebadôverou. Ak človek nepozná sám seba, nemá sa rád, neporadí si ani so svojimi démonmi. A ak tým trpí väčšina národa, bude to ešte ťažšie.
Túžim po tom, aby sme sa nebáli spoločnej histórie s Maďarmi. Mali by sme si uvedomiť, že veľa našich predkov je z Uhorska. Ale aj z terajšieho Nemecka, Poľska, Ukrajiny a samozrejme Česka. Akosi nevieme uchopiť našu históriu pred a po Čechoch. Sme iní? Určite! Ja sa z toho teším. Sme unikát. Vidím tu obetavých a šikovných ľudí, nádhernú prírodu a zaujímavú históriu. A tie naše ženy, tie sú svetové. Nie len Zuzana Čaputová. Prečo nekričíme do celého sveta, že sme spolu s Čechmi (a Moravanmi) vytvorili jednu z prvých moderných demokracií v Európe. Patrili sme ešte nedávno k tým najlepším na svete! Keby mal Beneš odvahu ako Zelensky, asi by sme tiež boli inde, ale to už nezmeníme. Sústreďme sa na nás. Vieme tu vybudovať niečo silné, nové, naše. Ale musíme niečo zmeniť. Máme mladú históriu a ja v tom vidím obrovskú príležitosť. Podliehame autokratom a radi hľadáme skratky. Máme ťažké témy, ktoré sú našou kolektívnou traumou a nie je ich málo. Ak ich nevyriešime, počkajú, nikde neodídu.
Nadýchnime sa konečne a buďme sebavedomí. Tak môže vzniknúť niečo kvalitné a dlhodobé. Napredujúce a silné. Nedávno som čítal výbornú myšlienku, ktorej by sme sa mali všetci držať, ak to myslíme so Slovenskom dobre. A vidíme aj za roh, napríklad za rok, či päť...
Urobme to najlepšie tam kde sme, s tým, čo máme.
