Je krajšia vec na svete?

Človek ako ja už nikdy nebude sám. Tvorí polku z celku a nezaujíma ho nič iné. Iba tá druhá polovička.

Nemôžem bez teba dýchať, život nemá bez teba zmysel, myslím na teba každých päť minút, veľmi mi chýbaš, ľúbim ťa ako nikoho, opäť na teba myslím, budeme šťastní, spinkáš? Sú vety, ktoré človek nepoužíva, ktorým už neveril, ktoré nepoznal...ale oni si ho nájdu! Je to krásne, keď ich vypúšťa z úst a posiela ich do druhého ucha. Každé ucho by malo mať druhé, aby tvorili celok!

Sú vety holé a oblečené. Sú vety dôležité a iné. Sú veci, ktoré robia človeku zo života prechádzku holými vetami a sú veci, ktoré ho trošku komplikujú. Sú vety povedané a sú napísané. Niekedy aj nevypovedané.

Čítam, stále dookola čítam. Sama si tomu nechcela uveriť a ja sám tiež tomu uveriť nechcem. Povedali sme si to, ale teraz? Čítam a premýšľam. Vlastne nemusím, ty si uložila do viet to, čo mi práve prebieha hlavou. Ako si vedela ako ja rád obliekam vety?

Človek je starší a skúsenejší. Verí aj neverí, skúša, aj sa bojí. Skôr bojí. Hlavne nechce ublížiť, sebe. Človek si v určitých momentoch, pri mlčaní a čítaní, alebo iba mlčaní, uvedomí, že ak ublíži polke z celku, ublíži tak sám sebe. A tak premýšľa dvojnásobne. A potom si uvedomí pravdu, ktorej chce veriť a najlepšie na tom je to, že tomu aj verí! Je to teda najlepšia vec na svete. Čomu človek verí viac?

" Už nikdy nebudem sám. Tvorím polku z celku a nezaujíma ma nič iné. Iba ty! "

Dnes som otvoril malú obálku a z nej vystúpila vôňa, akú som ešte necítil. Tá vôňa sa nedá opísať, iba precítiť. Vytiahol som obyčajný papier a na ňom tie najkrajšie oblečené vety, o akých človek sníva celý život. Čítam ich od znava a potom opäť. Je to pre mňa tak dôležité. Je to pre mňa tak zaväzujúce, krásne.

Papier a pero.

Srdiečko v slovách.

Venované mne!

Pýtam sa a aj odpovedám. Odpovedi verím. Prajem všetkým, aby raz uverili tiež.

" Čo je najkrajšia vec na svete? "

" Ľúbostný list "