Už tretí rok niekto vytápa byt, v ktorom už tretí mesiac s Mickou bývame. A aj ten nad týmto. Ten údajne každý týždeň. Do toho nášho prejde voda tak raz za mesiac, možno dvakrát. V kúpeľni proste začne zo stropu kvapkať voda, tá potom presakuje aj na chodbu vchodu, kde sú už pekné fľaky. Prišlo mi to ľahko riešiteľné. Mýlil som sa.
Tak isto, ako zaregistrovanie sa do druhého piliera. Ešte keď som žil v zahraničí, dostalo sa také pomenovanie do mojich uší. Pýtal som sa, vraj mňa sa to netýka, nedbal som. Vrátil som sa na Slovensko moje rozbehnuté, našiel som si prácu a zaregistroval sa. Do toho piliera. Odvody na dôchodok sa jednoducho rozdelia a časť pôjde do druhého piliera (whatever). Súhlasil som, podpísal, zaregistroval. Myslel som si, že vybavené. Chyba.
Tak isto ako chybil kamarát, ktorý pred rokmi trhal pokuty od revízorov. Smial sa im. Pri pokute exekútorovi nedávno mu bolo do plaču. Tak sme išli na pivo, pospomínať na všetky výstrelky z mládí. A tak sa to točí na tomto svete stále dookola, kdekoľvek ste.
Ale späť k vytápaniu. Tento víkend som sa dostal veľmi rýchlo do vchodových intríg. Vytápali nás. Suseda nad "užneviečomárobiť" s tým nad ním, vraj chľastá. V tom čase spal. Jeho žena ho nechcela zobudiť, ani keď práve vytápali dve nižšie poschodia. Zaujímavé, vravím si. Domovník mi následne porozprával o tom ako sem tam zmláti svoju ženu, ten čo spal a, že sa mám zamerať na poschodie ešte vyššie, že to vytápanie môže ísť odtiaľ. To už sme na štvrtom poschodí, ja bývam na prvom. Tam mi nakydali na domovníka, zrejme vzájomné sympatie. A tak som videl, že sa nepohnem. Začal som riešiť. Volám OSBD, bytové družstvo.
Pani si vypočula srdcervúci príbeh a sľúbila pomoc. Oddýchol som si. Pošle vodárov, všetko opravia. Pán na treťom sa medzičasom zobudil a, neozval sa, ako som čakal. Dokonca niekde odišiel. Zaujímavé. Nemám rád situácie, ktoré absolútne nedávajú zmysel. Druhý deň sme sa po telefóne dohodli, vybúra otvor pod vaňu (vuoala, vravím si, to je príma štart, veď tam musí byť začiatok príbehu, hádam tam bude aj koniec) a pustí vodárov, nech nájdu príčinu vytápania, opravia, vybavené. Pani z OSBD pokračovala v spolupráci, pošle mi vraj vodárov vo štvrtok o deviatej. Pohoda.
Nie tak úplne. Dnes ma zobudil telefón od inej pani z OSBD, že opraváry potrebujú prísť teraz, bo o deviatej už majú byť v Rajci (do Rajca? tam im určite voda siahala až po....). Našťastie pán na treťom súhlasil, prišli skôr. Zdržali sa asi 10 minút, skonštatovali, že to musí preťekať pri sprchovaní pomedzi zle zasilikónovanú vaňu. Ďakujem pekne, vidím, že sa hýbeme. Odišli, sused sľúbil zlepšenie, že vymení syfón svojpomocne, pre istotu a dozrie, či to netečie. Samozrejme ponadával, vlastne ani neviem na koho nadával, asi iba tak, aby sme sa mali o čom baviť. A tu sa končí tento príbeh o vytápaní. Snáď.
O ďalšie 3 roky asi napíšem pokračovanie, čas totiť strašne beží.
Tak isto ako s mojim druhým pilierom. V januári som sa zaregistroval, dodnes tam nie som. Sociálna poisťovňa ma vraj neeviduje v zozname poistencov a sporiteľov. Mám v ruke doklad o tom, že tam vedený som. Ách jo.
Najradšej by som išiel na pivko do Richmondu, ako som zvykol. Ale prd, dnes začínajú Staromestské slávnosti (vraj máme 800 rokov) a to je tá krajšia časť bývania na Slovensku. Slnko, kofola (to určite), námestia plné známych ľudí, teplooo! Problémy boli a budú, raz sa vyriešia, isté ostane iba jedno. Doma, je doma. A tam, tam ma vytápajú...
