Moderný svet

JA
Strapaté vlasy, neoholený, nohavice "proklate nízko". Jeden autobus, druhý a ešte chvíľku metrom. Áno. To známe londýnske metro. Je nepodstatné či je sobota ráno, utorok v noci alebo štvrtok po obede. Všetci sa na mňa pozerajú lebo sa vymykám konvenciám? Nie. Majú strach? Áno. Všetci máme. To je ale len pocit. Jeden z tých na ktoré nie je čas a rýchlo prejde. Nikto sa do nikoho nestará. Zo začiatku je to zvláštne, druhýkrát potrebné a tretíkrát samozrejmé, až nutné. Každý má svoje problémy...tak je to všade, ale teraz sa podľa toho riadime. Heslo dnešnej doby! Ako znak pohody si rifle posuniem ešte trošku nižšie. Alebo si ich vysuniem tak, že potomkovia zjajknú. Á sakra. Žiadne rifle nemám, ostali u...ako sa len? Minulosť! Už je to pasé. Bomby, rifle aj vystrašené tváre neznámych. Bežím...

TY
Utekáš. Žiješ si svoj život tak ako keby sa nič nestalo. A čo sa vlastne stalo? Vadí ti tá opitá, nadrogovaná alebo unavená žena, čierna, biela alebo strakatá čo sedí vedľa a snaží sa dostať do práce? Vadí ti, že ty nadávaš a oni sa milujú? Ani jedno ani druhé? Tá žena plače, ten blbec sa s niekým háda a ostatní si tichučko čítajú. Snažia sa na chvíľu ocitnúť v inom svete. V knižke hľadajú minútky pokoja. Nemyslia na strach, nemyslia na teba. Myslíš ty na nich?

MY
Kráčame s davom alebo sa vymykáme? Mykať sa môžeme koľko len chceme. Dvadsiate prvé storočie. Heslo dnešnej doby! Veľa rokov potom ako Ernestov starec chytal ryby, pár rokov po tom ako sme dostali možnosť vidieť západniarov z blízka, čítať ich každodenné knižky. A teraz čítame s nimi. Vyzerá, že študujú rovnaké veľdiela. Žijeme s miliónmi ľudí, ktorí sa pýtajú na tie isté otázky ako sa pýtame my. Ja, aj ty, aj oni. Chceme poznať pravdu, chceme vidieť cestu, chceme slobodu, lásku a odpovede. Chceme?

ONI
Pýtajú sa ako to teda je? Či to má zmysel a či sú na tom správnom mieste, so správnymi ľuďmi? Tá pravá práca, to ľavé zázemie? Stredná cesta je lepšia alebo ktorým smerom šprintovať? Najlepšie vyzerá byť najrýchlejšie. Skúsiť juh alebo sever? To kresťanstvo alebo túto farbu? Ísť proti davu a usmievať sa alebo sa stať večným pesimistom? Odpúšťať alebo vraždiť? Žiť na dedine a poznať svojich susedov alebo sa zobúdzať na druhom konci jedného z najväčších miest sveta a čítať si romány života bez záujmu o vonkajší svet? Podpísať sa pod svoje názory alebo využiť silu zahaleného internetu? Otázky tu sú, na odpovede nie je čas. Tak isto ako na objatia. Na fanatizmus si čas nájdu. Prečo?

Otázky sú, boli a budú. Kde sú pravdivé odpovede? Kto nám ukáže cestu? Ja, ty, my, oni? ON ?

A tak si tu rýchlo žijeme. Ľudia tretieho tisícročia. Rýchlo, prehnane a moderne.
Hlavne rýchlo.