Na Slovensku je to tak

Mečiar, rozprávky, večné seriály, ktoré každý pozná naspamäť a dokonca aj futbalové zápasy majú takú istú úroveň, či už na ihrisku alebo na tribúnach. Na scéne "celebrít" sa sem-tam objaví nová hviezda, ale akoby iba kopírovala tie predošlé. Až na jednu výnimku, Noru a Braňa, to som ešte nevidel! Inak bohatí stále kradnú a budujú, chudobnejší hromžia a naďalej prežívajú ako vedia. Na cestných úsekoch s najväčším výskytom dopravných nehôd si chlapci stále dokazujú, že práve ich auto je to najrýchlejšie. No nezačnú predbiehať zrovna v zákrute, pri plnej čiare alebo niekoľko áut naraz? Na miestnych diskotékach vyrástli ešte silnejsí muži, stále však s tým istým sloganom vyrytým priamo na čele, "kde by som si dnes vymlátil svoj komplex?" Vybaviť veci je stále najrýchlejšie po známosti a aj keď všade počúvam o sobášoch, láske, ešte viac počujem o nevere a milencoch.Doma je to tak. Opäť som počul viac o nevere ako o sobášoch. Vyhadzovači sú ešte mohutnejší, zato stále s tým istým mottom. Autonehody sú stále na tých istých nebezpečných úsekoch a až na výnimku Braňa a Noriky si nové "celebrity" akoby iba vymenili mená s ich predchodcami. Len ujo Mečiar stále behá v televízore akoby sa nič nedialo. Doma mi všetko pripomína futbalových trénerov. Tých prvoligových. Je ich málo, teda tých známych. Po každej sezóne, alebo i v jej priebehu, si vymenia mužstvá navzájom a život ide ďalej. Ak to takto funguje naozaj vo všetkom, tak už chápem prečo sa život na Slovensku zlepšuje tak nejako ťažkopádne...