Najlepší je život v tieni

Tento týždeň mám kritickú náladu. Začal som sebou a skončil som u Mira Táslera, organizátora "najväčšej" párty pre Čechov a Slovákov v Londýne, v práci som dnes "úradoval" a tuším, ešte do konca týždňa nájdem pár dôvodov na hnev. ( Micka trassssá! ) K tomuto článku ma ale neinšpiroval posledný týždeň, skôr celoživotné prekvapenie.

Vraví sa, čím väčšia "hviezda", tým "ľudskejšie" sa tá osoba správa. Vraj čím viac peňazí, tým väčší škrob. Veľké mesto kazí charakter a ten kazí práve to mesto. Puritánstvo, veľké ego, všetky druhy diskriminácie. Nechápem, nechcem, nemám rád.

A ja som taký istý.

Čím to je, že človek pri čo i len nepatrnom pocite úspechu, slávy, či sile zárobku mení svoj pohľad na vec? V minúte zabudne na svoju minulosť, začiatky, pôvod. Chce viac, cíti sa "nad", túži rozdávať rozumy. A už nikoho nepočúva. Iba svoje preveľké presvedčenie...

Nevravím iba o "celebritách", hovorím o normálnych ľuďoch, o tých čo píšu tu na tomto blogu, o tých, čo sa zaujímajú o hocičo a tým si hneď myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta. Píšem o vás, čo píšete drsné diskusné príspevky a o vás, čo na ne odpovedáte ešte pôsobivejšie. Vy čo ovládate cudzie jazyky, žijete v zahraničí, vo veľkomestách, ale aj o vás, dedinských frajeroch, čo vám v krčme nie je páru. Slováci, o vás hovorím. A tiež o vás, Slovenkách s cudzojazyčnými manželmi, frajermi, pasákmi. A o vás, inžinieroch, ktorí to nezabudnete nikdy zdôrazniť. Pracanti na stavbe, čo používate hrubý jazyk, aby ste vyzerali, že naozaj pracujete. Vy ženy, ktoré fajčíte aj v tehotenstve a vy chlapi, čo bijete svoje krehké polovičky. A chľastáte a hráte automaty a nevychovávate svoje vlastné ratolesti! Deti, na vás nemám nič, vy ste iba deti svojich rodičov...

Ách, mám rád frflanie. Rád nadávam, hundrem si do vetra. Vytrvalo, vrúcne, navždy.

Nezáleží mi na tom, ako sa správaš ty, konkrétna osoba. Záleží mi na tom, ako sa správame my. A my sa nevieme správať vôbec. Prečo?

Možno preto, že náš otec pije, mama iba fajčí, nadávame kde sa dá a ak sa nám podarí dostať titul, napríklad ten inžiniersky, všade ho spomíname? Alebo ak sa dostaneme do sveta, niet nám páru, Slovensko je pre nás malé, ceny pravdepodobne tiež? Vieme všetko, vždy to spomenieme v diskusiách a nechápeme, ako to ten debil mohol napísať tak ako to napísal, čo nevie nič o živote?

Nie, my iba zabúdame na náš tieň, večne sa ho snažíme prekročiť a čudujeme sa, že on je nám stále v pätách, dokonca, že nás niekedy predbehne. Bodaj by sme boli ako on, niekedy v zadu, niekedy vpredu, vždy však iba tieň, na zemi!