Tvoj priateľ bol za rohom. Ja som to rešpektoval. Ty si na to myslela, nezabúdala si.
Tvoje otázky a moje odpovede zapadali presne do mojich otázok a tvojich odpovedí.
Tvoj úprimný úsmev prebíjal trpkosť z môjho posledného vzťahu...neúspešného.
Minútu po minúte si búrala hradbu, ktorú som si po neúspechu umelo vytváral. Presvedčila si ma za chvíľku. Ono to stále existuje! Mala si to v očiach. Presne to, čo potrebujem. Také jednoduché, také vzácne. Neskazené. Tvoje slová boli pravdivé, aspoň ja som im veril a to je to najdôležitejšie. Tvoja láska dala základy novej láske, možno.
Už sa v živote neuvidíme. Neľutujem. Niekedy to tak je.
Tebe ostal len môj bozk na rozlúčku a mne viera. A krásny zážitok...z obyčajného rozhovoru. Môj strach si premenila v nádej.
Tak dúfam, že to príde, opäť. Raz, hádam, opäť budem rozdávať ja.
A možno to robím práve teraz...
4. máj 2005 o 13:33
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 465x
Opäť túžim
Po rozchode nastáva u mňa odboj proti ženám. Ženy milujem stále, v tom sa nič nemení, ale v tomto období si od nich držím odstup. Lepšie povedané nie ja, ale moje srdce. Potom však príde niekto, kto to všetko zmení. Tentokrát to bolo neznáme dievča z baru.Niekedy je pár úprimných minút viac ako roky, mesiace, dni klamstva...
Branko Štefanatný
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(23)
