„Obracaj sa k svojej vlastnej duši, k duši vesmíru a k duši blížneho: k svojej vlastnej, aby si jej vštepil spravodlivé zmýšľanie, k vesmírnej, aby si si pripomenul, čoho si súčasťou, a k duši blížneho, aby si vyskúmal, či koná nevedome alebo vedome, a zároveň aby si si uvedomil, že jeho duša je príbuzná s tvojou."
MARKUS AURELIUS, MYŠLIENKY K SEBE, 9.22
Tak stará veta a tak aktuálna, všakáno?
Vždy vravím, či v práci, deťom alebo súkromne, starajme sa najprv o seba. Načrime vždy najprv do seba, aký som ja sám? Ako sa správam? Ako pôsobím na svet okolo seba? Pozerajme sa na to, čo sa deje okolo nás s odstupom, s rozumom.
Potom si uvedomme, že tu nie sme iba my. Sme iba súčasť väčšieho celku (a sme tu iba na chvíľu!). Či chceme alebo nechceme, dnes vďaka rýchlej dobe internetu sme ovplyvňovaní tak často a intenzívne, že je to naozaj ťažké si vôbec všimnúť. Vplýva na nás toľko impulzov a tak často, že to necítime. Skúsme sa sústrediť na konkrétne veci a riešiť jednu po jednej. Nie je už viac možné riešiť jednoduché susedské spory bez toho, aby nás neovplyvňoval sused a spor iný. Svet už je a ostane globálny a prepojený. A je to dobre. Jedine tak vieme čeliť tým naozaj zložitým a vážnym témam. Ale tiež iba so spoločným umom.
Až potom sa zamyslime nad tým druhým, nad tou druhou rodinou, skupinou, bublinou, štátom. Aké sú motivácie, cieľ, hľadaný výsledok? Nie je ich správanie iba varenie z vody? Nerozumné vrtochy? Konajú vedome a úmyselne, alebo nie? Máme spoločné aspoň niečo, alebo iba strácame čas? Ak sa chce niekto iba hádať, nemárnime energiu.
Hľadajme pravdu v sebe, nie sme tu sami a potrebujeme jednoducho spolupracovať. S trochou snahy je možné život naplniť.
Mám jednu knihu a trápim ňou pravidelne svoje deti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k nápadu, podeliť sa aj s vami. Už mám aj názov, STREDA, STOICIZMU TREBA.
Takže o týždeň...
