My ani nevieme, či bol Jánošík hrdina, alebo zlodej. Vo Varíne chcú ulicu pomenovanú po Tisovi. Časť ľudí je proti vakcínam, iná rieši utláčaných kresťanov. Tí by zase chceli pokoj, ale iba pokiaľ niekto nespomenie potrat. Keď ten Rus príde, vraj aj odíde. Splietame niečo o liberálnej moci, ktorá ide po krku všetkým, na celom svete. Pletieme si pojmy, narábame so slovami s dešpektom, túžime, aby naše problémi vyriešil iný. Nech len skúsi! Neveríme susedovi, učiteľovi, doktorovi, sebe. Uhorská časť našej histórie akoby nebola. Pred a po, tiež. Nemáme tu nič, čo by bola priorita pre všetky vlády, pre všetkých ľudí. Nič. Vôbec nič. Ani jedna jediná zhoda.
Čo vlastne chceme?
Je nám jedno, že politici môžu byť jeden deň sociálna ľavica, druhý deň extrém úplne napravo. Nepodstatné nám rozbúši srdce, radšej v rodine nespomenieme politiku, len aby nebola hádka. Milujeme folklór ale nevadí nám chudoba našich rodičov. Odíde od teba muž ale ostanú ti 2 deti, smutné, ale čo my s tým. Nefunguje tu nič, ale asi za to môžu Češi. Prepadáme sa vo všetkom a všetci to cítime. Vieme koho viniť, Európska únia. Možno Židia. Alebo Cigáni. Nevieme, kde je sever a reálne sa bavíme aký tvar má zem. Fuj Trump, Macron e e. Máme aj Bratislavu a v nej všetkých z východu. Mali sme aj SNP, Slovenský štát, sviečkovú manifestáciu. Všeličo sme mali, len si o tom šepkáme. Ten, tí, oni, by nás mohli azda počuť. Sme ustráchaní. Odjakživa sme rasisti a neznášame sa. Najmenej doprajeme susedom. Vyše milióna z nás je na hranici chudoby, všetky parametre v porovnaní s rovnocennými klesajú už roky a budú ďalej. Nás sa ale toto netýka. Sme zmätení a nevieme čo s tým. Lebo furt nejaké pseudotémy. A veríme už iba inernetom.
Nám tu všetkým drbe!
