Ak sa chcete pozrieť na Wimbledon, bude vás to stáť peniaze a boľavé nohy. Ak samozrejme nie ste nejaký VIP (mne to tento rok stačilo) alebo napríklad partner alebo tréner nejakého hráča. Ak nemáte tieto privilégia, prídete do okolia kurtov a poctivo si nájdete koniec jednej z dvoch rád tvorených už od skorých ranných hodín (niektorí nadšenci tam totiž každoročne nocujú v stanoch..a je ich veľa) a čakáte a čakáte a...
Tá rada zvykne byť veľmi veľmi dlhá. Ak si ju vystojíte za odmenu môžete zaplatiť 16 (po piatej hodine 10) libier a ak máte vyššie méty a chcete sa dostať na centrálny alebo prvý kurt, zaplatíte minimálne 30 (ku koncu turnaja ďaleko viac), ale počet týchto lístkov je limitovaný a tým pádom sa aj po niekoľkohodinovom státí môžete dozvedieť, že už sa tam nedostanete. Toľko k pravidlám hry.
Prichádza mimotenisové porovnanie. Moje. Roky 2004 a 2005.
2004
Vyhral som. Pretože..
- som si vystál dvojhodinovú radu (a mal som zaujímavý pocit, taký nejaký poctivý)
- sme tam stretli s kamarátom 3 babenky (hmm, tých tam bolo viac, ale tie tri sa s nami rozprávali)
- videl som zápasy 5 slovenských tenistov a každý z nich vyhral!! (a patrične sa z toho aj radovali, super)
- s každým slovenským hráčom (hráčkou) sme si spravili osobnú fotku,
táto sa mi páči najviac, akoby sme vtedy vyhrali aj my s kamarátom (inak Heňa Nagyová)
- vypil som asi 3 pivka (+/-)
- od Ľudmily Cervanovej sme dostali s kamošom uterák (pravý wimbledonský prepotený, nádhera!)
- dostal som sa na centrálny kurt (chceli sme si aspoň odfotiť kurt a nejaký maník nám dal lístky, len tak, tuším sme ani nestačili poďakovať, no čo už) a pozrel si prekvapenie toho dňa.
Centrálny kurt, hrala a prehrala Venuška Williams s mladou peknou Chorvatkou Spremovou
- po konci sme išli do neďalekého pubu sledovať futbal (Anglicko-Portugalsko) a odtiaľ je táto fotka (skúsim, či niekto uhádne kto to je na fotke v strede? Minulý rok vyradil nášho Karola Kučeru, s ktorým hral na druhý deň a my sme mu vraveli nech na to kašle... nekašlal, prachy sú prachy)
?
2005
Prehra ako Brno.
- začalo to nádherne, prvé čo som videl bol tento pekný výhľad (na konci ulice už sú kurty, v pozadí centrum Londýna)
- nečakal som v rade, dostal som sa tam až po práci, okolo 16 hodiny a rada predpovedala dlhé čakanie, ibaže nejakí dvaja očividne inej teploty spoluobčania ma aj s kamarátom dostali dnu (na šťastie im stačilo len pivo ako poďakovanie)
- iba jedno pivko (som šoféroval, teda vtedy som si myslel, že ešte budem)
- celý týždeň bolo nádherne, celý deň bolo krásne a pršalo iba tri hodiny. Hádajte kedy? Začalo presne keď sme sa išli pozrieť na nejaký zápas, hneď po povinnej fotke na Henmann hille (ako to teraz volajú).
- dostali sme sa na centrálny, ale iba za takéhoto stavu (takého nejakého zahaleného)
- nevidel som ani jeden zápas, dokonca ani jednu hráčku (ten zápas mi nevadí, ale chcel som vidieť Danielku Hantuchovú)
- keď sme to zabalili, prišli sme ku miestu, kde som zaparkoval auto a moje reakcie boli nasledovné :
"Niekto mi ukradol autooo! Horíííí!"
(no proste tam nebolo, prvá spontánna reakcia...)
"Odtiahli mi auto!"
(hajzlíci za strom pekne zamaskovali taký malý oznam, že sa tam v čase turnaja nemôže parkovať)
"Ukradli mi auto"
(volal som na číslo, ktoré bolo na tej skrytej zamaskovanej cedulke a oni, že žiadne také auto nemajú!)
"Odtiahli mi auto"
(za hodinku už ho mali, ale nevedeli, kde sa nachádza)
"Skryli mi auto!"
(Kocúrkovo pokračovalo na druhý deň. Som sa na to radšej vyspal. Dali mi iba názov ulice, kde by malo byť a tak som išiel hľadať. Hľadal som ho tam vyše hodiny, volal som im späť 3krát a nič, nikto nič nevie...Potom som si všimol pobehovať po tej ulici ešte nejakého človeka, tak som sa potešil, nebol som sám, čo sa tu hrá na schovávačku. Dokonca aj policajti nás poslali do budovy, kde samozrejme nič o žiadnych odtiahnutých autách nevedeli a ani neviem, ako sme ich potom našli....za ďalšiu hodinu!)
Každopádne vám Wimbledonský tenisový turnaj odporúčam. Má svoju atmosféru. Jahody a šľahačka a šampanské a stany nadšencov v okolí a státie v rade a tenisti v bielom a ticho na kurtoch a dážď a proste také krásne (neodpustím si, suché) anglické tenisové predstavenie. V období turnaja je síce zvýšená trafika ale tenisom to naozaj žije...
Už sa teším na 2006, ale možno už aj stačilo. Veď dvakrát do tej istej rieky sa vraj nemá...a do tretice to už by bol stereotyp a ten ja nemusím. Ale musel som vám (od musí sa len zomrieť) odporučiť jeden z najstarších a určite jeden z najzaujímavejších tenisových turnajov. A určite si tam prídu na svoje aj tí menej tenisoví. Je to určite veľký zážitok.
Do tenisu, priatelia...
