Mám rád tanec. Tanec pre mňa znamená všetko čo sa hýbe. Ladne aj neladne. S ladom aj bez.
Koko. Jeden fantastický klub v Londýne. Veľa veľa ľudí. Všetci sa hýbu. Život. Láska. Mladosť.
Život je na to aby sa žil. A tak si žičím pohľad na krásne ženy, ktoré sa hýbu. Milujem tanec.
Keď sa nadránom poberáme všetci ako jedna rodina domov, nenechá mi, aby som jednej žene nepovedal, že ma dnes pohladila po oku. Len tak. Nech má pekný deň a ja pokoj na duši. Ale predtým si ju musím nájsť. Nehľadám inak ako každý. Každý pozoruje ostatných ľudí v bare, na diskotéke, v autobuse, na letisku, na ulici, všade. Ja nie som výnimka, alebo ak áno, potvrdzujem pravidlo?
Každopádne už mám svoj odhad na národy. Češku poznám podľa nosa, tak isto Indku. Tú aj kvôli dokonalej manikúre. Francúzska manikúra (a milovanie) patrí tým, po ktorých je to nazvané. Američanka má v ústach horúci zemiak a tým sa prezradí. Polky sú vždy v skupine (a často počuť ich naj nadávku). Afričanka si za sebou nesie veľký, alebo taký akurát kufor. Angličanka je oblečená tak ako všetky ostatné. Eskimáčku som ešte nestretol, alebo možno aj áno, ale bola príliš ticho. Naopak o Španielke viete aj keď tam nie je. A tak by sa dalo pokračovať...
A čo vy moje rodné? Zabudol som na vás? Som mäkký napísať pravdu? Mám si niečo rýchlo vymyslieť? Nie. Máte niečo, čo priťahuje. Oko, závisť, chlapov a ich peniaze (o tom inokedy) a vlastne celý svet. Ste naša najlepšia reklama. Ste aké ste. Ste ženy, ktoré najčastejšie oslovujem. Náhodne. A predsa. A najčastejšie. Nuž v sobotu to bola Mirka. Zamaskovaná šiestimi rokmi v Anglicku a kopou zahraničných kamarátov. A stále naša. Naj.
Je krásne, keď oslovím neznámu ženu v cudzine za účelom komplimentu a ona mi odpovie čarovne, so slovenským akcentom "Oh, thank you,..."
Ja ďakujem!
