Benátky...stačilo (+/-)

Mal som asi 13 (+/-). Zúčastnil som sa futbalového turnaja v Taliansku. Dresy sme mali ako inak žlto-zelené. Aby som nezabudol. Strelil som gól rovesníkom z AC Miláno (aj tak sme prehrali).

Futbal mi priniesol okrem dvoch operácií kolena aj veľa veľa zážitkov (+). Tento je jeden z nich (-).

Vracali sme sa z turnaja. Z Pesara (pri Rimini, to sú tam kde sú tie...za babku +/-). Na pláne bola jednodňová zastávka v Benátkach. Bola to spiatočná cesta, takže peniaze už neboli a chuť do pamiatok akosi tiež chýbala (viď vek). Nič menej sme sa vybrali uličkami do neznáma. Cieľ bolo námestie Sv. Marca. To je to najväčšie . Veľká skupinka sa zmenšovala a v jednom obchode sme ostali už len asi piati (-/+).

Ste pubertiak, ste v zahraničí, dospeláci sú ďaleko, kto vám rozumie?
Predavačky majú veľké kozy a sú to ležérne a pomalé..."cos to řek, ty hňupe?!", skúšala to predavačka, ale to sme už my uháňali ako o preteky preč, s tvárami aké vystrúhate, keď niekomu rozumiete, ste zaskočení a tvárite sa, že nerozumíte!

Dobehli sme spolu s kamarátom za roh a smiali sme sa ako po strašne zábavnom zážitku. Svet gombička. Gombička je malá oproti svetu. Tentokrát benátkovskom.

Tvárili sme sa, že sa nič nedeje a ani sa nedialo. Vždy je najprv ticho, potom...to príde. Námestie a holuby nás čakali hneď na konci uličky. Tak sme sa tešili, že sme prví zo skupiny, čo sme ho našli.

Doteraz neviem pochopiť, kde boli všetci ostatní (záhada číslo jedna). Tréneri (-), spoluhráči, masérka, prekladateľka (+), sponzori (+). Strávili sme tam nejaké dve hodinky a vybrali sme sa na cestu späť, na parkovisko, k autobusu. Jednoduché, zdalo sa.

Benátky. To je námestíčko, most, ulička , námestíčko, most, ulička, námestíčko, most, ulička...
Máte 13, vo vrecku nič, peňaženku už vonkoncom. Ani pas by sme nenašli, keby sme hľadali. My sme mali vtedy ale iné problémy. Hlavne vtedy, keď sme videli ako v diaľke odchádza z toho ostrova na vode autobus, sťa by náš...

Preskočím občasné výkriky do tmy v slovenskom jazyku, ktoré sme s kamarátom striedavo vypúšťali z už aj tak malých úst. Slnko svietilo ako blbé a tak isto sme sa cítili my. Veď to je také jednoduché. Námestíčko, most, ulička, námestíčko, most, ulička...(-/-)

Raz som chcel do vody skočiť bezhlavo ja, inokedy kamarát. Z tohto dňa mám v pamäti tri záhady (+/-). Prvú som už spomínal. Druhá je tá, ako sa nám podarilo nakoniec náš autobus nájsť (síce o 2,5 hodiny neskôr, ale predsa) a tretia, je táto veta, ktorú nám položil náš lekár (neskorší riaditeľ nemenovanej nemocnice +/-)..."Ukážte mi chlapci na mape, kde všade ste boli?!"

Ukázal som mu všetky námestíčka, cestičky a mosty (+/-), ktoré v Benátkach sú a on bol zjavne spokojný (-).

Vyhodili nás na dva týždne z mužstva. Dospeláci boli nasratí. U spoluhráčov sme boli frajeri a my, upachtení a frustrovaní sme boli ticho (+/-). Za tú osamelú chvíľku som si vysníval svoju taliansku dedinku, kde by som žil a vychovával svojich talianskych mafiózov. Žena by bola čiernovlasá brčkavá Monica Belluci (++) a z rádia by mi vyhrávala vážna hudba....

...stačilo.

Bol som v Benátkach ešte raz (do tej istej rieky nevstupuj, ale keď tam ani poriadnu rieku nemajú), asi o dva roky (+/-). Už ako ostrieľaný domorodec. S pasom a peniazmi (pre prípad potreby kúpiť mapu). A pre istotu (tá je guľomet +/-) som sa previezol na loďke, ktorá ma doniesla na to isté miesto, kde som nastúpil.

Človek sa stále učí...najlepšie na svojich chybách a stratách a iných ách.

Skúška rozhlasu..načo buďte pripravený, keď sa vydáte do tohto nádherného mesta?