Veľkonočný pondelok som strávil nádherne. S priateľmi. Dokonca nám vyšlo aj počasie a väčšinu dňa sme strávili na záhrade, čo už je samo o sebe super, ale my sme si to okorenili ešte pekne veľkou morkou, ktorú sme si pripravili na obed a niekoľkými pivami, ako inak. Proste sme si pekne zasviatkovali. Po obede spomínaný minirozhovor.
" BUBU, ďakujem ti za obed, bolo to fantastické!",
a odpoveď " Niet za čo BUBU".
Krásne nie?
Tento týždeň bývam vo veľkom dome so záhradkou, lebo jedna známa (naozaj len známa) odišla s jej deťmi na dovolenku a tak sa starám o jej mačku a strážim dom. V podstate to znamená, že ležím na gauči a užívam si luxusné bývanie v Londýne, čo je veľký luxus a veľmi príjemný pocit.
Včera večer som tam ostal sám. Bol som unavený za dvoch, poznáte to, po predĺženom víkende sa vrátiť do práce, des! Plán bol jasný, dať si vaňu, pozrieť nejaký dobrý film a šup do postele. Všetko išlo podľa plánu. Kúpeľ, výber filmu a...tam sa to nabúralo. Oči mi totiž ostali na dívídíčku s názvom The Grudge ( Nenávisť ). Kto videl uzná, je to "pekný" film.
Navyše som mal doslova vynikajúce podmienky. Bol som sám v tom veľkom dome. Vonku pršalo. Večer. Tma. No a to som ešte o tom nevedel, ale vo filme sa pár krát ukázala tiež jedna mačka. Tú moju som prezieravo pred filmom zavrel do kuchyne, nech nevyrušuje a ona bola v kľude. Až na chvíle, keď sa vo filme objavila jej kámoška a doteraz neviem ako to vedela, vtedy mňaučala ako zmyslov zbavená! Asi v polovičke filmu sa taktiež z nezistených príčin pustil budík v obývačke. Záhadný budík. Netuším čo tam robil a neviem prečo sa zrazu pustil, keď večer pred tým bol kľudný. Divné. To nebolo ale všetko. Pred koncom filmu odišla žiarovka v lampe, ktorú som sa snažil zapnúť, keďže som plánoval šprint po schodoch a skok do postele hneď po skončení filmu a tak som to musel zvládnuť po tme. Noc bola dlhá. Veľmi veľmi dlhá. A dnes ráno som vstal, obliekol sa o išiel do práce. Nikdy som si tu nevšimol tú povestnú londýnsku hmlu. Dnes ráno tu bola!
Vraví sa, že pozerať horor má význam vtedy, keď sa aspoň 3-4 krát vyľakáte. Nuž mňa myklo najmenej 6 krát. A navyše neznášam, keď tam účinkujú deti, teda strašia. V tomto boli pre istotu hneď dve. Čo dodať? Film ma pekne urobil, oplatilo sa, vrelo odporúčam a ja sa už teším na to, aký film si vyberiem dnes večer...ale asi už zvolím nejakú spoločnosť. Bu bu bu.
Don't worry, be happy and feel good!
