Nedávno som zmenil prácu. Už som robil všeličo a teraz skúšam opäť niečo nové. Už po pár dňoch som bezmocne priznal, že aj v tejto práci budem musieť pracovať, aby som niečo zarobil. Bože, už ma to fakt nebaví.
Prídem z práce a mám chuť oddychovať. Z toho mi vyplýva, že ani táto práca nebude asi tá, čo by ma bavila. Šťastní to ľudia, čo robia to, čo ich baví. Neviem, či bývajú z toho unavení, ale asi menej, ako keď človek robí to čo mu nesedí.
Ja neviem čo je to kariéra a mám strašný problém, problém zo snom. Vysníval som si, že budem mať raz niečo svoje, že to bude niečo, čo ma bude baviť a uživím tým nie len seba, ale aj ju a ich. A možno aj všetkých čo mám rád. No a tomu vravím problém. Po výške odídený z rodnej hrude šuhajko užívajúci život na voľnej nohe v zahraničí už pár rokov zisťuje, že to letí. Sprisahanecky letí!
Nič menej, začal som nový job a kúpil som si svoje prvé auto. Do dôchodku ešte ďaleko (chcel by som byť typickým japonským dôchodcom s foťákom na krku, keď vyrastiem!) a tak rozhodovanie o budúcnosti nechávam plávať na dne pohára. Vymyslím niečo neskôr. Dnes som pozitívne skončil v práci skoro, mám pre seba celý deň, to milujem. Vidím to na kávu, internet, šlofíka, pozriem nejaký futbal (a zakričím si Come on England!), skočím s kamarátom na pivko, počkám na Micku (zlatíčko pracuje;o) a potom spoločne počkáme na piatok. Po ňom už je tu víkend.
A po víkende je tu ešte jeden pracovný týždeň. Po ňom začína leto. Oficiálne, čierne na bielom! Slovensko, Bulharsko, Slovensko. Jeden celý mesiac pravej dovolenky. Prázdnin! A ak sa naseriem, urobím si aj dva, dva mesiace! Keď som bol pubertiak, volal som to víno-cecky-muzika. Teraz by som to sofistikovane upravil na relax-no tax-and-hodneveľasaxu!
Asi som dostal to, čo človek dostáva pred dovolenkou. Ešte nie cestovnú horúčku, iba to spokojné zadosťučinenie, že je to už blízko. To vysnívané, to krásne, to každoročne sa vracajúce. Najkrajšie obdobie v roku. Vysmiate, opálené, lenivo čarovné.
A čo ďalej? Čo potom?
Musel to byť nejaký anglický klasik, ktorého napadlo ako prvého odpovedať na otázku veľavravným slovkom, "Whatever".
