Život/a/opis
Men o : moje
Stála adresa : ešte som ju nenašiel
Vek : akurát
Stres : žiadny
Plačem. Začalo sa to. Teším sa a chcem aby to vedel každý. Revem, zjapem, zavýjam ako také malé (asi) ružové čudo. Ešte si ani neviem poriadne utrieť rytku a už ma mama ťahá do miestnosti plnej podobných maličkých tvorov. Pravidelne spávam. Celú noc a každé poobedie, aspoň tak si to pamätám. A ako jeden z mála som sa nepocikával (a just sa nepriznám). Prvá pusa prišla a odišla. Vtedy mi to ešte nič nevravelo. Ale tá druhá, to už bola iná káva. U starkej na prázdninách, pri jarku. Volala sa Janka. Nespal som potom v noci a ešte párkrát som prebdel noc a už som mal množstvo kamarátov s ktorými sme sa naháňali každý deň za futbalkou (a dievčatami). Vlastne nie len každý deň, ale celý deň. Po ceste do školy sme si prihrávali, cez prestávky sme hrávali turnaje, každý s každým a kto z koho (tak ako aj teraz) a po škole sme utekali na tréning. Život utekal ako lopta a za chvíľku ho dobehla prvá ožierka. Začali neduhy. Zakázané ovocie predsa chutí najlepšie. Tak aj mne, nám, myslím, že všetkým pubertiakom...
Naháňame sa s chalanmi. Skôr utekáme pred nimi. Oni sú štvrtáci, my len prváci. Hneď za rohom času sa to všetko obráti. My naháňame a patrí nám celý svet. Všetci nás volajú "maturanti". Vždy mi to išlo na nervy, až pokým som nevyšiel z tej miestnosti s dlhým stolom a (ne)vypovedanými otázkami. S úsmevom a hlavou plnou krásnych predstáv o živote. Dlho sa oslavovalo. Ten život začal lepšie ako som očakával. Dospel som oficiálne. Predlho mi trvalo, kým som sa ľuďom prestal predstavovať tým slovom, ktoré som nemal tak rád. Vyhovovalo mi to. Každý sa pri tom zasneno vrátil do svojej minulosti (v duchu si spieval Nie sme zlí ) a za oplátku vám dovolil čokoľvek. Hmm, netrvalo to večne.
Prestal som sa naháňať za futbalkou. Tá radosť z pohybu ma stála pošramotané nohy. To je tak, keď začnete športovať príliš skoro. Ale na druhej strane, nekonala sa vojna. Všetko zlé je na niečo dobré. Aj keď moje koleno im nestačilo. Musel som aj zakašlať...až do modra. A tak neviem, kto zo mňa teraz urobí chlapa?
Čakal ma život. Opäť. Každý mi to opakoval a ja som dobre vedel do čoho idem, aspoň som si tak vravel. Samozrejme som netušil a neviem to doteraz. Skúsil som si ale najskôr vybehať jeden diplom. Vybral som si takú školu na kopci, kúsok od domu a tak som to mal spojené s turistikou. Veľa študentských zážitkov a ešte viac prebdených nocí. Študentský život. Plne mi vyhovoval. Bonboniérky, alkohol, nočný život, nejaké exkurzie a sem-tam aj nejaké skúšky. Zagratulovali mi, dali jeden papier, zaspievali sme si opäť, tak ako na stužkovej, tú študentskú, najprv oficiálnu a potom večer v bare jej originál. Alebo to bolo naopak?
Opäť mi predpovedali, že ma čaká život. Tak čakám a stále tvrdím, že život je nádherný . Doma sa mi to zdalo byť nejako príliš jednoduché a tak som sa vybral do sveta. Zistil som aké vodovodné kohútiky a záchody majú tu a tam a čo jedia inde. Vymyslel som si niečo a potom som si to jednoducho zobral, kúpil, splnil. Zážitky a sloboda. Tak by sa dal zhrnúť ten život, ktorým ma každý strašil. Možno to len príde?
Vízie mám pekné, ako inak. Chýba mi cesta kolem světa a nejaké peniaze. A potom si pôjdem pohodlne za svojim zmyslom života. Počkám kým si ma nájde moja jediná ( Micka, si to ty? ) a nechám sa ňou úplne omámiť. Založíme strom, postavíme deti a kúpime si dom. Sadiť nebudeme nič, na to už budú časom stroje, dúfam.
A inak skúsil som pár cudzích jazykov, viem čo to na počítači (vecne: zapnúť, vypnúť, reštartovať) a som inteligentne zmyselný. Mám diplom a ako vidíte život plný dlhých, pre vás úplne holých viet. Ono nahota nie je zlá vec...takže pohoda.
Určite sa vám nebude zdať môj životopis iný ako od ostatných zamračených záujemcov, ale je v ňom niečo, čo ste určite prehliadli. Ak to nájdete, dajte mi vedieť pre akú pozíciu (by) ste si ma vybrali do vašej najsamlepšej spoločnosti. Ja potom usporiadam kvalitnú párty...
S pozdravom váš a jediný, jeden, jedinec.
Hobby : blogovanie, usmievanie, milovanie
Obľúbené jedlá : všetky, ktoré sa aspoň približujú maminým
Obľúbené drogy : tie bez drog
Najproduktívnejší čas : šlofíkový
Obľúbená posteľ : tá najbližšia
Obľúbené slová : všetky pohodové
Problémy : žiadne
(Toto bol vážny pokus o vážny životopis. Vidím, že sa budem musieť zamestnať sám u seba...vážne, čo už. Nebavia ma nudné veci a k tým jednoznačne životopis patrí. Kolonky a fakty. Ak nie ste extraproduktívny, tak tých faktov tam je máličko a taká A4 vyzerá na konci dosť prázdna. No skúste si napísať životopis, ak ste to už dlho neskúšali. Možno sa pobavíte ako ja, keď som si s kamarátom písal svoj v španielčine. So slovníkom v ruke. Samozrejme prácu sme si vďaka nemu nenašli (možno keby sme sa pohli z pláže, bolo by to inak). Tak ma napadlo, že mám kamaráta, ktorý rozdáva svoje sívíčko pravidelne a keď ho vyberú a ponúknu mu dobrú prácu, on zdvorilo odmietne...len si tak skúša či je stále dobrý...nuž, ešte nie som taký dobrý.
A čo vy?)
