Flirt

Obchod. Pokladňa. Rad. Druhá pokladňa. Druhý rad. V jednom rade ja. V druhom ona. Hneď ma očarila. Také trošku do hrdzava vlasy. Štýlovo oblečená. Prevládala na nej zelená a strašne jej to pristalo. Úsmev. Nádherný úsmev. Rozprávala sa s kamarátkou. Napol som uši a počúval. Pekná hatlanina! Tuším Fínka. Zaujímavé. Hrdzavá severanka. Usmieval som sa na ňu ako...veď viete ako. Musela si ma všimnúť a všimla. Robil som sa, že ju nevidím, ale pekne si ma prezrela. Tak ako si len žena vie prezrieť niekoho kto na ňu vyvaľuje oči. Rýchlo, podrobne. Vyrušil som ju a skočil som jej do toho čím iným ako znovu úsmevom. Usmiala sa. Zaplatil som. Odišiel.

Niekedy človeku ostane len fantazírovanie. Hádali by sme sa? Ako by jej išla Slovenčina? Mali by sme veľa detí? Išla by so mnou vôbec na kávu? Niekedy je to ako s erotikou alebo striptízom. Ako vraví Boris môj obľúbený Filan, pozeráte sa na striptíz, dali by ste všetko za to aby si dala dole podprsenku, potom nohavičky, aby sa otočila a ukázala všetko všecičko, keď to urobí, vás napadne pozrieť si ďalšiu slečnu. Niekedy je menej viac, či nie?

Raz som išiel svojim klasickým spôsobom domov zo zahraničia. Nástup v Prahe. Výber vhodného kupé a potom následné vzájomné skúmanie, predstavovanie. Niekedy len spanie alebo počúvanie hudby. Nie teraz. Hneď oproti mne sedela nádherná, šťavnatá a milá blondínka. Neviem či sa mi to zdalo, či sa vlak natriasal alebo to robila náročky, ale stále mi kopala do členka.

Bola Slovenka. Takže času bolo dosť. V Olomouci už sme boli kámoši. V Ostrave sme zhasli, keďže to bol nočný spoj a jediná vyrušujúca vec bol jeden ospalý vtieravý nepríjemný chlapík, ktorého som strašne nemal rád a moc mi vadil. Sedel tam a tváril sa, že tam nie je. Nuž, ja som si ho nevšímal, ale moja nová usmiata kamarátka bola akási nesvoja. Tak sme sa zastihli ako si píšeme krátke správy na malé ústrižky novín, ktoré som našiel. Pri pohľade do jej belasých očí som písal básničky a ju to očividne bavilo. Všetko nabralo obrátky, už neviem kde, a vyústilo to v bojový plán. Miesto : záchod. Čas : hneď. Dôvod : experiment, mladosť, sloboda.

Nie, teda áno, ale nie tak úplne. Stalo sa to do bodky, ale ako flirty a život väčšinou končia, skončilo to bez šťastného konca a tak nezostarli spolu v láske a s kopcom detí, ale rozlúčili sa bozkom a už sa nikdy nevideli. Vlak už bol totiž v Žiline a na stanici som už počul rodičov, ktorí ma nevideli 15 mesiacov. Keby to tak nebolo, asi by som sa odviezol ďalej a pokúsil sa to ukončiť šťastnejšie a nevinný experiment by sa asi zvŕtol na niečo skazené, vytrasené a záhadne krásne.

Minulú sobotu v tom pube v Richmonde. Objednávam si niečo na pitie. Vedľa mňa, všade okolo strašne veľa ľudí. A ona. Tvár k zaplakaniu, postava k milovaniu a jej ruka v ruke nejakého chlapa! Jej to ale akosi vôbec nevadilo. Tak teda ani mne. Išiel som...

...

Nuž to sú flirty. Dejú sa neustále, niekedy si ich ani neuvedomíme a niekedy končia naozaj tým húfom detí. Tak priatelia, do práce, do školy, do postele, do fantazírovania, do úsmevu a s jedným veľkým flirtom do konca života. A dámy prosím, ak niekedy učarujete niekomu, prečo mu jeho záujem nevrátiť aspoň jedným nežným a kratučkým úsmevom? Viete ako to poteší?!