Konečne som si dnes doprial poobedný šlofík, moju krásnu zvyklosťz Londýna. Tam som bol na spánku poobede priam závislý. Zistil som, že sadá žiť aj bez toho, ťažko ale predsa. A dnes nastal zlom. Zaspával somnervózny, nespokojný, zlý. Vstal som po hodinke uvoľnený, spokojný a fajn.
A tak mi to trvalo päť mesiacov. Niekomu to trvá deň, niekto pokojnenájde nikdy, neustále spomína na život inde, vonku, kdekoľvek sa nachádzala odkiaľ si doniesol pozmenenú identitu. Ale o tom nech si píše každýsám.
Ako to už u mňa býva, hľadal som v poslednej dobe pozitívne bodyv blízkej budúcnosti a potreboval som sa o nich sám presvedčiť.Tie staré pohodové časy som definitívne nechal v spomienkach. Zhodol somsa, že ma čaká najkrajšie obdobie môjho života. To nebolo jednoduché, alepresvedčil som sa. Vrelo to odporúčam. Ak človeka čaká niečo dobré, ak sinaplánuje posun, krok vpred, nemôže to byť zlé. Hlavne ak neskončí iba priplánoch. Samozrejme, treba rátať aj s problémami, tie však nechávamnateraz bokom. Tešiť sa z toho, čo človek reálne má, to je základ jehorozpoloženia.
A tak som sa vrátil zo zahraničia. Ešte stále nemám domov, ozajstnú vlastnúposteľ, nemám si kde dať veci a donedávna som bol bez práce. Presne to somazda potreboval, začať ako vždy a všade, odznova, od nuly. Dúfam, žeposlednýkrát. Asi je naozaj dobré, čas od času všetko zmeniť. Inak sa nedá naveci pozrieť očami druhých, no a to, to je treba. Úplne prevrátiť svojezvyky, myslenie, vymeniť samozrejmosti a hľadať inde, iné a inak.
Presne pre toto by som doporučil každodenným blogerom niekoľkomesačnú pauzubez písania a čítania, vystresovaným manažérom týždeň bez práce a peňazí,kaviarňovým týpkom výlet do prírody, gemblerom deň bez pokušenia... Veď sa lenpekne pozrite na seba a povedzte si, bez čoho momentálne neviete žiť?A potom na to na chvíľku zabudnite. Mesiac, dva, tri. Mobil, počítač,peniaze, cigarety, ale aj šport, knihy. Aj tie dobré veci môžu škodiť, ak jeich príliš.
No a tak. Som vážnejší, nemám oblečené roztrhané rifle, ba anivyťahané tričko. Čaká ma práca, záväzky, s tým spojený život. Taký iný,taký doma, ozajstný, môj. Naozaj asi nie je lepší pocit na svete, ako keďčlovek vie čo chce. Potom sa ľahšie vysporiada s touto dobou, jej nárokmi,rýchlosťou. Možno je to jediná šanca, ako nestratiť úsmev. A niekedyk nemu stačí hodinový spánok. Možno vám k rovnováhe pomôže inámaličkosť. Už ju iba nájsť...
Kde ju hľadať, to neviem. Viem iba, že človek musí začať u seba. Právetoto je najväčšie bohatstvo, čo som si so sebou z vonku doniesol. Navšetko si sám, všetko záleží od teba a všetky rozhodnutia si vypiješ až dodna ty, najmä ty. A preto ten názov. Čo urobím, po čom túžim, čo ma čaká,to všetko bude výsledok mojich rozhodnutí. A ja sa nemienim prispôsobovaťtunajším zvyklostiam, spôsobom, tlaku susedy a dedinského rozhlasu. Dobrévychovanie som nezabudol, iba som obohatil svoj pohľad na svet právez neho, zo sveta, z iných krajín, kde majú iné mravy, inénormálnosti.
Zobudil som sa silnejší. Viem čo chcem a viem ako si to zobrať. Stačísa nebáť, byť vytrvalý. Toto všetko mi dal jeden šlofík. Akoby návratk sebe. Viem, že ma čaká najkrajšie obdobie môjho života. Fakty nepustia,blíži sa tridsiatka, Slovensko napreduje a ja, ja mám tú najpotrebnejšiuvýbavu do tejto doby. Mám fuck you attitude. A nebojím sa ju použiť.
A čo vy?
