Jasnovidka

Nemôžem si pomôcť, len nechápem ako môže dievča v jej rokoch takto filozofovať?
Ja mám 25 a netuším nič o toľkých veciach. Áno, snažím sa nájsť odpovede. Ale nie také zložité, veď to je na scvoknutie. Väčšinu tých riešení ale aj tak nikdy nenájdem. Ako môžem?
No posúďte...

Môj vzťah s rodičmi je vynikajúci. Oni sú fantastickí. Milujú sa. Ja milujem ich. A oni milujú mňa. Sme od seba na stovky kilometrov. Nechcem vravieť, že práve preto to funguje bez chybičky, ale je na tom niečo. Náš vzťah je o občasných telefonátoch. Telefón zdvihne otec. Náš rozhovor má klasický scenár. Ako hrala Žilina? Čo najnovšie sa naučil náš malý Filipko (vnúča)? A čo zdravie? ...beží asi 65 sekunda rozhovoru, keď otec diplomaticky zahlási, že mi dá mamu, že niečo chcela...
K telefónu príde mama. Po chvíľke rozhovoru ma zastaví a dostanem diagnózu. Si sa rozišiel s tým dievčaťom? Máš problémy v práci? Máš nejaký divný hlas, si bol chorý? Chrípka?

Ako to robí?

Nevolám zásadne po rozchode a nech sa deje s mojím životom čokoľvek, snažím sa znieť v pohode. Veď ja som stále v pohode. Ale, keď sa niečo deje. Má ma! Mama. Nepochopím. Nepoznám odpoveď.

Prajem ale pekný deň. Mojej mame a aj všetkým ostatným jasnovidkám.

_{PS : Inak ešte malý názor. Práve tie jasnovidky sú tie, ktoré majú právo filozofovať.}