Je t'aime

Včera som dostal sms-ku, ktorá ma skoro rozplakala (tak pekne sa to čítalo), ale nerozumel som (skoro) ani slovu (preto ten Maďar). Spomenul som si na školu a maminu od P.O. Hviezdoslava, ktorý jej údajne raz recitoval básničky a keď sa jej spýtal, prečo plače, povedala niečo ako "Joj Paľko, také krásne to bolo, len ani jednému slovu som nerozumela!". Recitoval v maďarčine. No a ako sedlák som sa cítil preto, pretože keď na vás niekto rozpráva v jazyku, ktorý neovládate, kukáte na neho a neostáva vám nič iné ako použit "sedlácky rozum" (a možno aj ruky).

Nuž toto som dostal (no nečíta sa to samo?):

"Moi aussi. je vois, que tu parles francais!? tu es mon amour et je voudrais etre avec toi. tu es mon avenir! Je t'aime beaucoup beaucoup!"

Ale v podstate si za to môžem sám, to ja som začal frajeriť a vydal som zo seba tú známu:

"Je t'aime..."