Melódia ženského pohybu

Niekto sa snaží, láme rekordy, trénuje. Viacerí nacvičujú o stošesť, päť, štyri a prichádza jedine únava. Ťažkopádnosť a vyčerpanie. Po práci príde načerpať r(oz)um. U starkej či inej tety. Lazy ako z fotiek. Dedinka v údolí. Nič iba lesy, potôčky, jahôdky a sloboda. Zvieratá a pohoda. Chodec pribilinec si odkráča svoju desaťmílovku a zvalí sa do trávy. Díva sa do neba a hľadá cigáňov. Spí alebo drieme? Nevidí v tom rozdiel. A vy tiež? Chyba. Život vie byť muzickejší ak sa zhliadne raz za slaný čas s prižmúreným očami. Mierny výdych, miernejší nádych a piánko. Vtedy a potom stane sa a neodstane. Nezabudnuteľné! Zázrak tohto sveta. Z úst vypadáva stebielko trávy. Ostávajú pravdivé vnemy, mraziace dojmy. Je leto a kanársky vánok vbieha pod trenírky. Chladí, zmužňuje a šepká. Posúva vôňu prichádzajúcej víly. Odetá v letnej sukničke s kvietkami priamo z neba. Typ zhmotneného sna po ktorom ostávajú iba vojny a plač. Zanechaný scent opíja ale neukľudňuje, naopak. Sú chvíle, keď sa svet prestane točiť. Polozasnene vlhké oči sa premávajú z ľavého do pravého kútika a je ťažké nezamieriť. Na riť. Zľava doprava, tak ako oči s obočím, ako trasorítka. Nádherná filharmónia vyhráva pieseň pohybu. Ľavá, pravá. Ležérna a šťavnatá bez jedinej kvapky. Dokonalá a pomaly sladká ako čokoládka. Ľavá, pravá. Sťaby bez dotyku zemského povrchu sa vzďaľuje v nenávratne. Preskočila úroveň dokonalosti a odplávala s myšlienkami predstavivosti. Nechala otázky, sny a vzrušenie. Dilemu inému. Jemu, aj vám. Sen abo slabá fikcia? Príde vyvrcholenie? Prižmúrené oko hľadá odpoveď. Druhé sa pripája, nádych v záskoku, výdych, brum, výskok v predstihu, prekvapenie! Otvorené oči kričia do prázdna a pravda vôbec nebolí. Teší! Námestie. Teraska. Kaviareň na rohu najrušnejšej ulice stotisícového mesta. Jednoduchá dokonalosť sa valí z prava, z ľava, od vedľajšieho stolu a dokonca aj herečka za barom to umí. Nebesá ďakujem srdečne! Netreba už robiť nič. Kam bys šel? Stačí prižmúriť oči a zaostriť. Nechať prírodu predvádzať nové talenty. Scénky bez režiséra. Vymýšľať zápletky a inšie pletky. Okydať sa na trenky? Už prichádza útecha. A nie jedna. Sú ich miliardy. Krásnych, voňavých, náročných a svojských. A trošíčku iných. Vedia všetko aj niečo navyše. Každodenné víly. Hlavne tie letné. Krásne to robíte. Krásne!