Milujem ho

Je to neskutočné ako ma vie urobiť šťastným. Keď ho počujem v telefóne...chcem byť s ním. Niekedy ľutujem, že nie som doma. Že ja som tu a on je tak ďaleko. Nemôžem ho učiť angličtinu a on ma nerozosmieva, tak ako to len on vie.

Vždy mu donesiem domov veľa darčekov a on sa najviac teší z toho, že ma môže vidieť. Dá sa to čítať z jeho očí. Trvá to už dva a pol roka. Už tak dlho som, alebo skôr nie som, s niekým komu by som chcel dať nie len všetko, chcem mu dať ešte viac. A dokonca viac ako to. Raz mu to dám. Viem to!

Ešte nejaký čas bude trvať naše odlúčenie. Ani sme sa o tom nebavili. Vedel som, že musím odísť, možno aj práve preto, aby som mu neskôr, bože keby to tak vyšlo, mohol dať to všetko, čo chcem. Alebo čo chce on. A raz mu to dám! Viem to.

Viem, že mu môj brat o mne rozpráva a vštepuje mu do hlavy, že ho milujem. On sa tvári, že nerozumie. Niekedy mám pocit, že to je tou diaľkou a niekedy pociťujem, že to je našim vekovým rozdielom. Jeho mama ma moc nepozná a ani jeho priatelia mu o mne nemôžu nič povedať. Hlavne dúfam, že nejakých má, že netrávi čas sám, že sa nenudí a má všetko, čo potrebuje. Veľmi dôležitý človek, ktorý od kedy vstúpil do našej rodiny, hrá v nej prím. Už dávno nie som ja miláčik mojich rodičov. Majú nového.

Som jeho otec, tak ako bol Marlon Brando celej jeho mafiánskej rodinke.

Neviem, či vie on o mojej úprimnej láske ale teraz som si istý jedného...vy viete.