Sedím a zabíjam minúty. Po sekundách, ako inak? Som v tom dosť dobrý. Som tak isto dobre unavený. A niečo sa so mnou deje. Len tak som išiel vyhodiť smeti a skončil som v obchode. Nakúpené drobnosti, ktoré mi teraz spríjemňujú dlhé sekundy. Celkom dobré, ale niečo im chýba.
Ako nemám rád čakanie! Ak je to na niečo pekné, voňavé a moje, dá sa to vydržať. Ale tentokrát?
Práve som doupratoval. V sobotu. Niečo so mnou naozaj nie je v poriadku. Dokonca sa dnes ani nechystám zabaviť, opiť, zamilovať. V sobotu!
Milé vyspevovanie kočky v aute, úsmev líšky, čo prebehla cez cestu, vytrubovanie nekonečného radu áut, večné húkanie húkačiek húkacích áut, najnovšie správy s novinkami na trhu vojny proti vojne, zaľúbené-nezaľúbené anglické pesničky z rádia, vyzváňajúci telefón, dážď, únava, milióny ľudí, falošnosti a peňazí...nezáujem.
Hašterivé babky, sladkosti z miestych potravín, zamračené tváre spoluchodcov, knedľa, pivo s penou, kamarátky aj iné bonboniérky, rodina, autobusy, ktoré stoja na každej zastávke, večerný život na Dukle (Žilina), nové pesničky na scéne hudby, kamaráti, Nosík, jednoduchosť, nádherné hory, treska s rožkom, obed s najlepším jedlom na svete, nové budovy miesto starých, večné frflanie, výhľad na okolité hory, chaty a gulášky, čučoriedky zo starkinej záhrady, domáca klobáska a kalvádos, vy....všetko čo vám môže prísť bežné a mne sa o tom sníva...
Minúta po minúte.
Vydržím. Veď ja čakám na niečo pekné, voňavé a moje! Krásna príroda a ženy, voňavé jedlo, vôňa domova a jedine moje, Slovensko.
Už vás niekedy napadlo, akú nádheru máte okolo seba?
