My, ženy (nielen) v domácnosti...

Tá časť o holení a maľovaní, to neberte vážne. Je zo mňa žena v domácnosti. Vyzerá to vážne?

Máme teraz s Mickou obdobie, že ja končím v práci okolo obeda (začínam skoro!) a ona príde domov okolo siedmej. A tak si, keď už mám fajront, dám šlofíka (no veď no) a keďže život je aj tak príliš krátky na to aby som sa naháňal, nenaháňam sa. Internetujem, čítam, fotím, minule som mal dokonca slabšiu chvíľku, až hrozilo, že si pôjdem zabehať! Možno to poznáte, doma dobre, ale nie dlho...

A tak urobím nejaké domáce práce a čakám, čakám. No a dnes som sa aj zamyslel. Je na tom niečo zlé, keď je chlap (už) doma a žena (ešte) v práci? Mám sa cítiť divne za to, že nosím momentálne u nás zásteru ja?

Najhoršie je, keď si nikto ani nevšimne, čo som urobil! Sú veci, ktoré sa berú akosi samozrejme a mňa teraz napadá, že ani ja som nikdy nepoďakoval žiadnej zo žien za to, čo urobila...už chápem aké to je, keď niekto vbehne na práve povysávaný koberec. Zahrdúsil by som!

Nikdy som nechápal, prečo si ľudia prezváňajú na mobil. Jedno, dve prezvonenie, tak aby človek nestihol zdvihnúť. Až asi pred rokom som sa ocitol v situácii, keď som nedočkavo čakal pri telefóne a po jeho zazvonení som nedvíhal, iba som sa usmial. Vedel som, čo to znamená a v tom čase ma to napĺňalo šťastím. Presne to, čo som kedysi neznášal, čomu som nerozumel, ma vtedy rozosmialo. Už som chápal.

To vždy sa musí človek ocitnúť v neznámej situácii aby ju pochopil?

Keď už o neznámych situáciách, chcem sa pochváliť. (VAROVANIE - DETI PRESTAŇTE ČÍTAŤ!) Ešte nie je ani december a ja už mám kúpené všetky darčeky na vianoce. Tohto roku ma nečaká žiadne naháňanie, žiadne nákupy na letisku na poslednú chvíľu. Už iba relax. Ja už vlastne začínam vianočnú pohodu. Možno si pri tej príležitosti dnes spravím zemiakový šalát, uvarím vianočný punč, alebo len tak preventívne vyvolám večer hádku. O bársčom.

Ma napadlo, možno to je všetko tým, že mi postupne z Londýna odišli obaja moji najlepší kamaráti. Nemá ma kto nasmerovať správnym smerom. Zaužívaným. Na pivo chodím s Mickou. Lepšie povedané, nechodím. Sedíme doma a pijeme vínko. Ako ženy! Sakra, začínam podliehať panike. Veď aj na nákupy chodím akosi radšej! Mením sa v ženu! Čo ak mi to ostane? Čo ak budem zarábať menej, budem poslúchať na slovo a okrem upratovania a varenia ma nebude čakať iná zábava? Možno aj otehotniem?!

Do prdele aj s emancipáciou, týždeň neupratujem, dnes sa neumývam a večer idem na pivo. Pokojne aj sám. Nech sa zobudím ako chlap. Aj keď rozmýšľam, musí byť chlap v 21. storočí stále egoistické prasa na to, aby sa cítil ako chlap? Existujú ešte vôbec takí?




(PS : Micka, nehľadaj svoj darček, nenechal som ho v byte! ;o)