Mohol by som sa postupne zastaviť pri každom bode a mohol by som tých bodov vymyslieť neskutočne veľa. Pointa by bola ale jednoznačná.
Milujem tú našu maličkú krajinu.
Pozastaviť sa chcem len pri poslednom. Žijem v Londýne niečo vyše dva roky. Asi pred polrokom som si vyvesil do okna dosť veľkú vlajku (viď obrázky). Keď som to išiel patrične s kamarátom osláviť, náhodne nás napadlo, že som si ju vyvesil na Deň ústavy SR. Úplná náhoda, ale potešilo. Ľudia v okolí si na ňu už zvykli. Nebudem spomínať, že to trvalo, kým som im vysvetlil, odkiaľ som. Samozrejme klasické veci, 'Slovakia? Prague, right?' a podobne. Na to som si už zvykol. Každopádne, už si myslím, že vedia. Aspoň sa tak tvária.
Už som ale cítil dlhý čas, že som si tú vlajku už ani ja dlho nevšimol. Až nedávno, v jednom bare som sa zoznámil s jednou Slovenkou a keď som jej vysvetľoval, kde asi bývam, tak ona zareagovala, že tam niekde je v okne Slovenská vlajka...a tak som sa cítil trošku slávny :o)
A potom znovu nič. Až sa jedného dňa jednoznačne ' najmúdrejší' prezident USA rozhodol vybrať na výlet do starej dobrej Európy a poctiť svojou návštevou aj moju rodnú krajinu. Odkedy som sa to dozvedel, chodím opäť s vypnutou hruďou a cítim sa hrdo. Pýtate sa na čo? Nič v zlom, ale ľudia, ktorí sú doma tento pocit nepoznajú. Sme veľmi malá a často zabúdaná, z veľkej časti aj našou vinou, krajina. Pre všetkých na 'západe' budeme vždy krajina bývalého východného bloku a často, ešte aj teraz, aj keď je to na ústupe (ale nie preto, žeby sa ľudia v cudzine zmenili voči Slovákom, skôr si myslím, že MY už začíname máť pokrk ich) človek v zahraničí ten rozdiel môže stále pociťovať. A tak, keď sa dočíta niečo pozitívne v novinách, na rozdiel od negatívnych článkov , cíti sa veľmi dobre.
Návšteva G.W.Busha na Slovensku a jeho stretnutie s ruských prezidentom V.Putinom bolo, je a bude jednoznačne posudzované ako vyznamenanie s hviezdičkou pre Slovenskú, hlavne zahraničnú politiku. A to ma robí šťastným. Pretože neviem ako vy (ja viem, že si mnohí myslíte, že spoza hraníc sa to ľahšie hovorí, ja si to nemyslím), ale ja mám názor, že Slovensko je na dobrej ceste a už sa neviem dočkať, a veľmi dúfam, že tak aj mnohí iní ľudia žijúci momentálne v zahraničí, na to, ako sa vrátim domov a budem si tam spokojne žiť.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za príjemný pocit. Za to, že tento týždeň budem dychtivo pozerať anglické správy v telke a kupovať denníky anglickej tlače. Jednoznačne tam bude často spomínané Slovensko, čo naozaj až taký bežný jav nie je.
Ďakujem.
PS : Niekto sa možno v duchu pýta, komu to tu stále ďakujem...VŠETKÝM SLOVÁKOM.
