Whisky, ľad, kola osobitne, ďakujem.
Sú situácie, slová a vône, ktoré mi pripomínajú minulosť. Také malé sentimentálne veci, ktoré sa v živote jednoducho raz za čas objavia. A mne osobne vôbec nevadia, nestránim sa im.
Najkrajšie je skladať obrázky z minulosti dokopy. Ja podvádzam, mám príliš deravú pamäť. Spájam si dôležité, zapamätaniu hodné situácie s niečím iným. Slovom, vôňou, chuťou, tónmi. Aby to potom bolo jednoduchšie, spomenúť si.
Crkol som si z jedného pohára, pomiešal alkohol v ústach, precedil medzi zubami a pomaly prehltol. Zapil druhým a hneď som vedel! To dievča dnes, mi niečo pripomenula, niečo súkromné, príjemné, moje. Ale nevedel som presne čo. Až ten drink mi otvoril oči do minulosti, akoby pootvoril dvierka. Krásne obdobie môjho života, Playa las Americas, tuším Sun Rise sa volal ten bar. Popíjal som nejaký letný kokteil, sedel som, rozprával sa, díval sa a s úsmevom pozoroval západ slnka. Čo iné sa dá robiť v bare na pláži? Niekedy je ťažké vcítiť sa do už dávno prežitých chvíľ. A práve preto tie pomôcky.
Ešte jedenkrát, prosím.
Neviem s istotou, ako som vyzeral a či si ma dnes niekto všimol, ako sa tak priblblo usmievam v nepodstatnej kaviarni, v preplnenom nákupnom centre, pár dní pred vianocami, ale je mi to šumafuk. Ja som si predstavil ten pamätný západ slnka, dopil som si, čo som si objednal a pobral som sa domov. Spokojne.
Asi sa ma už chytila vianočná nálada. Ale nebránim sa, prečo by som sa mal?
Zajtra ma čaká krásna punčovica s priateľmi na vianočných trhoch a mám takého ciťáka, že si ju niekedy v budúcnosti budem pripomínať. A tak sa z obyčajných vecí stávajú tie krásne nostalgické. Tie, ktoré stoja za spomienku. Trebárs pri poháriku domácej...
A tak ostáva iba jedno. Na zdravie. A aby som nezabudol, šťastlivo veselkasté oné...chvíle.
